Ide konkrétne o 40-sekundový záznam, ktorý zverejnila spravodajská televízia Vesti 24.
„Záznam sa začína v čase, keď stroj stojí zabrzdený na dráhe,“ vysvetľuje pre Komsomolskú pravdu skúšobný pilot Anatolij Knyšov. Zároveň pripomenul, že skutočný dôvod havárie sa bude dať určiť až po vypočutí prvých 15 minút záznamu čiernej skrinky určenej na konverzáciu posádky.
Kapitán: …74, 76.
Palubný inžinier: 74, 76.
Ide o parametre týkajúce sa režimu motora. Piloti sa pripravujú na štart. Stroj roluje po dráhe a riadi ho kapitán lietadla.
Kapitán: Čas, svetlá, štartujeme, hranica – 190.
Stroj sa rozbieha. Kapitán pripomína rýchlosť: 190. Ide o tzv. bod rozhodnutia. Ak sa do dosiahnutia spomínanej rýchlosti stane čosi neštandardné v systéme, s motormi, posádka je povinná prerušiť štart.
Kapitán: Tri, štyri, päť, „nominál“.
Tri sekundy je čas, ktorý zostáva do chvíle, keď hnací agregát dosiahne nominálny režim (režim plného, ale neforsírovaného ťahu motorov. – pozn. red.). Použitie „nominálu“ nie je častým javom. Väčšinou iba v prípade, keď stroj letí prázdny. Všetky naložené lietadlá štartujú podľa vzletového režimu, teda motory pracujú na plný výkon, a teda i ťah.
Palubný inžinier: Na nominálnom.
Je rozhodnuté, štartujú, rozbiehajú sa.
Palubný inžinier: Rýchlosť sa zvyšuje. Parametre sú v norme. 130, 150, 170, 190, 210.
Stroj sa rúti po dráhe asi 6 až 8 sekúnd. Prekračuje rýchlosť 190, všetko prebieha štandardne. Systém i motory pracujú normálne. 210 je skoro rýchlosť potrebná na „odlepenie“ lietadla od zeme.
Kapitán: Vzlet (Take-off)
Väčšina odborníkov nechápe, prečo povel prichádza tak neskoro. Spočiatku stroj štartoval na „nominálnom“ režime, ale kapitán odrazu nečakane mení svoje pôvodné rozhodnutie na režim „vzlet“. Chýba stále odpoveď na otázku prečo? Zvyčajne sa o režime vzlietnutia dohovára posádka ešte pred štartom na „stojanke“. Nemalo by sa to stávať až počas samotného štartu.
Palubný inžinier: 220, 230.
V tejto chvíli lietadlo dosiahlo rýchlosť „odlepenia“ sa od dráhy. Kapitán by mal potiahnuť knipel smerom k sebe. Zvyčajne sa v tejto rýchlosti stroj bez problémov vznesie.
Druhý pilot: Pravdepodobne stabilizátor.
Kapitánovi sa zrejme nepodarilo pritiahnuť knipel k sebe. V rýchlosti 230 za normálnych podmienok sa v rozpätí sekundy stroj prudko odlepí od zeme. V tomto prípade sa však iba ľahko vzniesol. Prečo? Nie je vylúčené, že v tej chvíli sa čosi stalo s riadením. Konkrétne stabilizátorom a výškovými klapkami. Pravdepodobne posledné boli zablokované. Nedovolili stroju vzlietnuť pod potrebným uhlom. Tieto klapky sa ponechávajú „zbalenými“ či „zamrznutými“ v prípade, že lietadlo je odstavené na stojanke. Je to preto, aby ich nepoškodil silný vietor. V takomto režime sú neovládateľné.
Kapitán: Vzlet, vzlet, stabilizátor.
Druhý pilot: Čo robíš?
Nie je jasné, komu adresoval otázku. Kapitánovi alebo palubnému inžinierovi. Je možné, že sa pokúšali odstrániť chybu. Nie je vylúčené, že kapitán sa natiahol v snahe odblokovať knipel.
Kapitán: Vzlet
Palubný inžinier: Vzlet
Kapitán: (vulgárne).
Druhý pilot: Andrjucha!
Do havárie zostala sekunda. Nič sa už nedá urobiť. Stroj havaruje…
„Nie je možné, aby celá posádka zabudla na tzv. odstavené výškové klapky,“ tvrdí Viktor Timoškin, odborník na mimoriadne udalosti v letectve. Jedine, ak by vraj v kabíne sedeli diletanti. V tejto súvislosti pripomína, že pred každým štartom najčastejšie palubný inžinier predčítava „modlitbu“, teda kontrolu prístrojov podľa tzv. checklistu. Obsahuje inštrukcie, čo sa má pred odletom urobiť. A tak v kabíne zaznievajú povely a reakcie na ne: Odbrzdiť! Odbrzdené. Odblokovať riadenie výškových klapiek! Urobené atď.
Podľa Timoškina je nepravdepodobné, že by posádka pokračovala v štarte napriek tomu, že im blikala kontrolka „riadenie výškových klapiek zablokované“. „Najpravdepodobnejšou príčinou havárie bolo zlyhanie techniky počas samotného procesu vzlietnutia,“ dodáva. Potvrdiť to vraj môže iba výsledok vyšetrovania, ktoré stále pokračuje.
Často rozhoduje ľudský faktor
Časté havárie lietadiel v Rusku pripisujú mnohí nedisciplinovanosti panujúcej v poslednom čase v ruskom civilnom letectve. Vodou na mlyn kritikom situácie je v tomto smere aj pondelková informácia vyšetrovacej komisie, podľa ktorej palubný inžinier v lietadle Tu-134, ktoré v júni minulo dráhu a pristálo na diaľnici, bol podnapitý. Bol v „ľahkom stave intoxikácie alkoholom“ s 0,81 promile v krvi. Podľa komisie bol skúsený letec „neprimerane aktívny“, čo potvrdili záznamy čiernych skriniek, ktoré odhalili jeho početné výzvy smerom k pilotovi o urýchlenie manévru. Jeho správanie však podľa vyšetrovateľov nebolo hlavnou príčinou tragickej nehody. Nimi boli mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky. Lietadlo typu Tu-134 spoločnosti RussAir v júni v hustej hmle minulo pristávaciu dráhu a následne sa pokúsilo o núdzové pristátie na diaľnici pri meste Petrozavodsk v Karelskej oblasti. Pri manévri sa stroj rozlomil na niekoľko častí a začal horieť. Na palube lietadla bolo 43 cestujúcich a deväť členov posádky. Nehodu neprežilo 47 ľudí.