V sále bolo počas hlasovania prítomných 109 poslancov. Na schválenie zmluvy bolo potrebných aspoň 90 hlasov.
Proti prijatiu hlasovali piati poslanci za KDH: Pavol Minárik, Vladimír Palko, Rudolf Bauer, František Mikloško a Peter Gabura. Jeden poslanec nehlasoval.
Pozn. k videu: Odchod poslancov SDKÚ a KDH zo sály, hymnu spievajú nezávislí poslanci Palko, Mikloško, Minárik a Bauer…
Koalícia pod vedením premiéra Roberta Fica plánovala schváliť zmluvu už na začiatku roka. Opozícia, ktorej podpora bola nevyhnutná na dosiahnutie hranice troch pätín hlasov z celkovo 150 poslancov, si však stanovila podmienku, aby vláda zmiernila sporný tlačový zákon. Niekoľko pokusov o hlasovanie o zmluve potom stroskotalo na opozičnom bojkote.
Opozičnú jednotu zlomila SMK
Vládne strany však nakoniec výraznejšie neustúpili a v stredu presadili v parlamente tlačový zákon iba s vlastnými zmenami. Opozičnú jednotu zlomila SMK, podľa predsedov SDKÚ a KDH za tým mohla byť dohoda strany s vládou na požiadavkách v prospech maďarskej menšiny.
Foto: Robert Hüttner
Poslanci opozičných SDKÚ a KDH sa na hlasovaní podľa očakávania nezúčastnili. Okrem poslancov vládnych strán a SMK zmluvu podporil aj bývalý člen SDKÚ Martin Kuruc. Proti boli nezávislí poslanci okolo bývalého podpredsedu KDH Vladimíra Palka a bývalý člen poslaneckého klubu KDH Peter Gabura.
Zmluvu privítal aj Barroso
Schválenie zmluvy v Národnej rade privítal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. „Oceňujem širokú podporu lisabonskej zmluvy naprieč slovenským politickým spektrom, ako aj skutočnosť, že ide o včasné rozhodnutie. Verím, že zostávajúce členské krajiny budú nasledovať príklad Slovenska a ďalších krajín, ktoré zmluvu už schválili,“ uviedol vo vyhlásení, ktoré poslalo zastúpenie EK v Bratislave.
Lisabonská zmluva v slovenskom parlamente
29. januára - Smer odmieta stiahnuť tlačový zákon, SDKÚ, SMK a KDH oznamujú bojkot Lisabonskej zmluvy
30. januára - pri prvom pokuse o hlasovanie poslanci opozičných strán opustili rokovaciu sálu, hlasovanie bolo odložené
31. januára - ďalší pokus o odhlasovanie zmluvy nevyšiel, opozícia odišla zo sály, hlasovanie odložili o týždeň HZDS presadzuje, aby Smer ustúpil v otázke tlačového zákona v SMK sa začína šíriť nervozita, časti poslancov nevyhovuje blokovanie eurozmluvy
7. februára - tretí pokus o schválenie zmluvy – opäť sa neprezentovalo dosť poslancov 1. apríla – opozícia podmienila podporu zmluvy prijatím najmenej dvoch z troch zásadných pripomienok k tlačovému zákonu
6. apríla - premiér Fico oznámil, že ak zmluva v parlamente neprejde, vyvodí z toho politické dôsledky, nepovedal aké
9. apríla - v Smere sa začína hovoriť o Ficovej demisii, ak zmluva neprejde parlament koaličnou väčšinou prijal tlačový zákon
10. apríla sa SMK rozhodla, že za zmluvu bude hlasovať slovenský parlament prijal Lisabonskú zmluvu
Zmluvu okrem Slovenska prijalo osem krajín
Slovensko je v poradí deviatou krajinou únie, ktorá zmluvu schválila. Nasledovalo tak Maďarsko, Slovinsko, Francúzsko, Maltu, Bulharsko, Rumunsko a Rakúsko, v Poľsku sa ešte čaká na podpis prezidenta Lecha Kaczyńského. Zvyšných 18 členských štátov by malo zmluvu ratifikovať do konca roka. Väčšina krajín ju schvaľuje v parlamente, pre referendum sa zatiaľ rozhodlo Írsko. Na Slovensku by mal zmluvu tiež podpísať prezident Ivan Gašparovič, ktorý už viackrát avizoval podporu dokumentu.
Zmluvu podpísali zástupcovia štátov únie po dlhých rokovaniach vlani v decembri. Nahradzuje podrobnejšiu európsku ústavu, ktorá stroskotala na nesúhlase občanov Holandska a Francúzska. Zriaďuje napríklad právnu subjektivitu EÚ a funkciu predsedu únie, znižuje počet členov Európskej komisie a parlamentu a zjednodušuje komplikovaný proces rozhodovania v EÚ.
Hlavné body lisabonskej zmluvy
– Oproti euroústave má síce menší počet strán, ale na rozdiel od nej lisabonská zmluva nenahradí súčasné základné zmluvy EÚ, ale ich len doplní alebo upraví.
– EÚ získa právnu subjektivitu, keďže v súčasnosti je únijné právo legislatívou Európskeho spoločenstva (ES).
– EÚ bude mať predsedu Európskej rady voleného na dva a pol roka namiesto súčasného polročného rotujúceho predsedníctva; zástupcovia členských štátov budú naďalej predsedať radám ministrov, avšak nie samitom.
– EÚ bude mať obdobu ministra zahraničia, hoci sa formálne tak volať nebude. Nová funkcia, spojená s podpredsedníctvom Európskej komisie, skĺbi súčasný úrad vysokého predstaviteľa pre zahraničie a bezpečnostnú politiku (v súčasnosti Javier Solana) a komisára pre zahraničné vzťahy (Benita Ferrerová-Waldnerová).
– Zníži sa počet eurokomisárov z 27 (jeden za každú krajinu) na dve tretiny počtu členských štátov (po roku 2014).
– Počet poslancov Európskeho parlamentu (EP) by sa po voľbách v roku 2009 mal znížiť zo súčasných 785 na 750.
– Pri hlasovaní v Rade ministrov bude rozhodnutie prijaté kvalifikovanou väčšinou, ak s ním bude súhlasiť 55 percent členských štátov, ktoré budú predstavovať 65 percent obyvateľov EÚ. Platiť by to však malo začať až v období rokov 2014 až 2017.
– Rozšíri sa počet oblastí, v ktorých na schválenie stačí kvalifikovaná väčšina; jednomyseľnosť zostane v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či u zmien zmlúv EÚ.
– Zakotví sa princíp obojstrannej flexibility
– možnosť prenášania právomocí do Bruselu i späť na členské krajiny.
– Zmluva bude hovoriť i o možnosti vystúpiť z EÚ.
– Rozšíria sa právomoci Európskeho súdneho dvora a EP v rámci spolurozhodovania o prijímaní novej únijnej legislatívy.
– Zvýšia sa práva národných parlamentov, ktoré sa budú môcť dožadovať u Európskej komisie, aby prehodnotila svoje návrhy, pokiaľ bude pochybnosť, že prekračuje svoje kompetencie.
– V protokole zmluvy bude odkaz na „ioanninský mechanismus“, ktorý bude popísaný v právne nezáväznej deklarácii. Ide o podmienky, za akých je možno dočasne zablokovať rozhodnutie Rady ministrov.
– Británia bude mať výnimky v oblastiach spravodlivosti a vnútra
– do roku 2009 nebude podliehať legislatíve EÚ v tejto oblasti, pri normách prijatých neskôr sa bude môcť rozhodnúť, či sa k nim pripojí alebo nie.
– Zmluva nebude mať „ústavný“ charakter, nebudú v nej pasáže o spoločných symboloch EÚ (okrem iného vlajke či hymne).
– Ako dodatok a v menšom rozsahu zahŕňa Chartu základných práv, prijatú v decembri 2000 v Nice. Napriek tomu hlavný text Lisabonskej zmluvy hovorí o vyhlásení charty, čo jej dáva právnu záväznosť. Británia a Poľsko majú z hľadiska charty výnimku.