Seniori či ťažko zdravotne postihnutí klienti sociálnych domovov budú od 1. marca musieť povinne hradiť aspoň polovicu priemerných nákladov za poskytované služby. Prinajmenšom tí, ktorým to dovoľuje finančná situácia ich samých, prípadne ich najbližších príbuzných.
Za hranicu medzi „majetným“ a „nemajetným“ klientom sa bude považovať vlastníctvo v hodnote 10-tisíc eur. A posudzovať sa bude aj príjem klienta, ktorý získal predajom či prevodom majetku v období posledných piatich rokov.
Národná rada novelu zákona o sociálnych službách v utorok opätovne schválila po tom, čo ju prezident v decembri vetoval. Kým poslanci bývalej koalície ju považujú za spravodlivú, pretože podľa nich je nemorálne, aby „majetní“ očakávali služby za štátne peniaze, opozícia hovorí o „nehanebnom“ zákone, ktorý sociálne najslabších občanov uvrhne do chudoby.
Diskusia o novele trvala vyše dvoch hodín, napokon ju podporilo 78 zo 143 prítomných zákonodarcov, proti boli poslanci Smeru a SNS.
Už teraz je zrejmé, že zákon s najväčšou pravdepodobnosťou skončí na Ústavnom súde.
„Predbežne sme získali podporu minimálne 35 poslancov, ktorí sú ochotní iniciovať podanie na Ústavný súd. Plánujeme osloviť aj budúcu ombudsmanku Janu Dubovcovú,“ povedal Pravde Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív, ktorý proti novele zorganizoval protestnú petíciu a zozbieral pod ňu vyše 600 podpisov.
Už pred začiatkom schôdze sa konali dva protesty k prerokovávanej novele. Ich iniciátori prišli s protichodnými stanoviskami. Najprv sa pred budovou parlamentu zhromaždilo niekoľko desiatok dôchodcov, ktorí v rukách držali transparenty s heslami ako „Poslanci zastavte našu eutanáziu“ či „Gorily privatizujúce sociálne služby“.
Vzápätí ich vystriedali sami poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí sa postavili za schválenie novely. „Je potrebná pre verejných aj neverejných poskytovateľov. A do systému prinesie približne 40 miliónov eur štátnych peňazí,“ tvrdila šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková.
Novela totiž štátnou dotáciou pomôže riešiť aj problémy asi 110 kolabujúcich zariadení zriadených po roku 2002 obcami a ďalšej stovky zariadení neverejných poskytovateľov, ktoré nemajú zákonný nárok na štátne dotácie a pre nedostatok financií na prevádzku sa ocitli na pokraji kolapsu. Poslankyňa KDH a spravodajkyňa predkladaného návrhu Monika Gibalová v rozprave upozornila, že v prípade neprijatia novely by tieto zariadenia skončili.
Poslankyňa Smeru exministerka práce Viera Tomanová označila novelu za „ďalší paškvil“ ministra práce za SaS Jozefa Mihála. Pripomenula, že seniori, ktorí sú dnes odkázaní na sociálnu starostlivosť, po celý život riadne platili dane a vytvorili majetok, ktorý viaceré vládne garnitúry úspešne sprivatizovali. Upozornila, že, naopak, minister Mihál, ktorý novelu pripravil, neplatil sociálne odvody 15 rokov. Vláda má podľa nej radšej dofinancovať verejné zariadenia sociálnych služieb či zaviesť osobitnú štátnu dávku na ich úhradu.
Až 65 percent dôchodcov má navyše v súčasnosti penziu nižšiu ako 350 eur. A mnohí rodičia, ktorí majú v zariadeniach postihnuté deti, patria k takmer 15 percentám dnešných nezamestnaných.
Tomanovej stranícky kolega Branislav Ondruš zase poukázal na fakt, že v schválenej podobe novela zriaďovateľov nenúti správať sa hospodárne a prípadne tak v absolútnych číslach znižovať klientovi 50-percentnú úhradu. „Zo zákona kričí, že je na objednávku neverejných poskytovateľov a znevýhodňuje tých verejných,“ mieni opozičný poslanec.
Výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány považuje prijatie novely za „voľbu medzi dvoma zlami“. „Je to účelový krok, ktorý vďaka dotácii pomôže prežiť sociálnym zariadeniam ťažký rok 2012. Sociálne služby však potrebujú zásadnú rekonštrukciu, po stránke financovania aj kompetencií,“ tvrdí.
Podľa Turčányho by sa bolo treba vrátiť najmä k prvotným zásadám decentralizácie, podľa ktorých mali župy zriaďovať „kamenné“ zariadenia sociálnych služieb a obce sa venovať iba terénnej sociálnej službe. Problematická bude podľa neho aj kontrola majetkových pomerov klientov, no zvýšenie tlaku na spoluúčasť príbuzných pri opatere považuje za oprávnený.
Klienti domovov dôchodcov sú z prijatia novely zhrození. „Na nás penzistov už asi nikto neberie ohľad. Máme dôchodky okolo 300 eur, ešte nám chcú z nich ubrať. Aj doteraz nám bolo ťažko vyžiť,“ hovorí 89-ročný Ján Hnilica z domova v Dolných Salibách.
Novelu 1. decembra podporili poslanci bývalej koalície, opozícia sa zdržala. Hlava štátu následne zákon nepodpísala a vrátila do parlamentu. Namietala najmä retroaktivitu pri posudzovaní majetkových pomerov, nesúhlasila s výškou úhrady zo strany klienta a pripustila obavy, že v súčasnej zlej ekonomickej situácii a pri neustále rastúcich cenách by sa prijatím novely mohla podstatne znížiť životnú úroveň nielen prijímateľov služby, ale aj ich príbuzných.
V domovoch sociálnych služieb je momentálne umiestnených asi 35-tisíc odkázaných občanov, ďalších 14-tisíc na umiestnenie čaká. Náklady na opateru klienta závisia od typu zariadenia a druhu poskytovanej služby. V celoslovenskom priemere predstavujú mesačne zhruba 660 eur v zariadeniach pre postihnutých, 640 eur v domovoch dôchodcov a 240 eur v nocľahárňach. Polovičné sumy, ktoré by z nich klienti mali platiť, nezriedka prevyšujú celý ich príjem.