Dobrú mienku o Slovensku má dovedna presne 68 percent opýtaných. O Poľsku to uviedlo dokopy 58,4 percent respondentov. (Ide o súčet odpovedí, ktoré zneli, že na danú krajinu majú úplne pozitívny alebo prevažne pozitívny názor.) Vo vzťahu k Česku zastáva tento postoj až 89,1 percent oslovených ľudí. Spomedzi šestnástich hodnotených štátov dopadlo jednoznačne najhoršie Maďarsko, na ktoré sa dobre pozerá len 29 percent Ukrajincov. Toto sú základné dáta o krajinách Vyšehradskej štvorky (V4).
Razumkovo stredisko robieva anketu s rovnakými otázkami už od roku 2021, takže z jeho zistení sa dá usudzovať, prečo sa mení nálada k jednotlivým štátom. Najnovšie dáta, ktoré teraz zverejnili, sú z minulého mesiaca, o niečo staršie pochádzajú z januára tohto roku. Vidieť na nich, že sa sympatie Ukrajincov k Poľsku výrazne zmenili. Pred tromi mesiacmi ho úplne alebo prevažne kladne hodnotilo až 85,6 percenta opýtaných (Slovensko, naopak, len 56,2 percenta).
Ako je možné, že v marci sa o dobrom vzťahu k Poľsku zmienilo zhruba o 27 percent menej Ukrajincov ako v januári? Vysvetlenie môže byť jediné: zjavne to zapríčinili cestné blokády poľských farmárov na ukrajinských hraniciach, ktoré sprevádzajú výmeny ostrých slov medzi Kyjevom a Varšavou. Poliaci spomedzi poľnohospodárov v celej Európskej únii dávajú najsinejšie najavo nespokojnosť s dovozom lacného obilia z Ukrajiny, pričom ich protesty eskalujú od februára tohto roku.
Odpor farmárov zasahuje nielen hraničné prechody. Pred necelými dvomi mesiacmi zaznamenali v Poľsku v krátkom čase štvrtý prípad likvidácie ukrajinského obilia. Páchatelia vtedy na železničnej stanici pri Bydgoszczi (ôsme najväčšie poľské mesto) vysypali 160 ton pšenice. Nebolo pritom určené pre domáci trh, ale na export ďalej na západ.
Blokády na hraniciach paralyzujú nákladnú dopravu v podstate všetkých ukrajinských vývozcov, lebo farmári zatarasili veľa prechodov. „Osobným autám nechávajú voľnú cestu, blokujú kamióny – púšťajú iba jeden za hodinu," upozornila agentúra PAP.
Európska únia pozastavila dovozné clá a kvóty na import ukrajinského obilia v júni 2022, čo súviselo s tým, že pre ruskú agresiu Ukrajina nemohla využívať dovtedajšie trasy. Už vtedy poľskí poľnohospodári začali dávať najavo svoju nevôľu s lacnou konkurenciou, ale situácia sa začala výrazne meniť až po zmene vlády vo Varšave na konci minulého roku (premiér Donald Tusk je pri moci od decembra 2023). Konzervatívci, ktorí predtým vládli, teraz posmeľujú roľníkov, aby blokovali dopravné tepny na hraniciach. Na podnecovaní týchto protestov teda majú veľký podiel opoziční politici, ktorí vedia, že medzi farmármi sa nachádza veľa ich voličov.
Českú republiku hodnotia Ukrajinci už dlho pozitívne. V prechádzajúcich anketách to bolo zakaždým viac ako 85 percent, ale aktuálne je to najlepší výsledok. Prečo teraz až 89,1 percenta? Vysvetlenie asi spočíva vo veľkej snahe českej vlády i prezidenta Petra Pavla získať pre ukrajinskú armádu delostrelecké granáty, ktorých má od začiatku tohto roku nedostatok. V čase, keď Razumkovo stredisko robilo prieskum, bolo už známe (správa sa objavila na začiatku marca a ukrajinské médiá jej venovali veľkú pozornosť), že úsilie Prahy v prospech Kyjeva prináša výsledky. „Ďakujem všetkým štátom, ktoré sa doteraz zapojili do českej iniciatívy pre Ukrajinu. Zatiaľ sa nám podarilo vyzbierať dostatok peňazí na nákup prvej zásielky 300-tisíc delostreleckých granátov," zdôraznil vtedy premiér Petr Fiala na sociálnej sieti X. Dodal, že pomoc sa nekončí, čo sa potvrdilo. Pred desiatimi dňami prezident Pavel oznámil, že Česko identifikovalo až milión kusov tejto munície, ktorá by sa dala odkúpiť od nečlenských krajín EÚ.
Slovensko sa k českej iniciatíve nepridalo, lebo premiér Robert Fico dodržiava svoj predvolebný sľub, že Ukrajine nepošle ani jeden náboj (odvoláva sa na nevyhnutnosť hľadania mierového východiska). V humanitárnej pomoci však pokračuje, čo platí aj o utečencoch na slovenskom území.
Maďarsku sa v prieskume potvrdil veľmi zlý imidž, Ukrajinci ho dlhodobo hodnotia negatívne. Nemožno sa čudovať, že pozitívne ho vidí ani nie tretina opýtaných. Premiér Viktor Orbán nielenže im odmieta vojensky pomáhať, ale dokonca dáva nepriamo najavo, že by mu ich prehra vo vojne neprekážala. Jeho vláda má pritom už niekoľko rokov zlé renomé na Ukrajine. Budapešť totiž už dávnejšie začala brániť zbližovaniu Kyjeva s EÚ i s NATO alebo prinajmenšom spomaľovať tento proces. Ďalšia vec je tá, že niektorí Ukrajinci dokonca podozrievajú orbánovcov, že by si radi odhryzli zo západnej časti Ukrajiny obývanej príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny.
Najlepšie v očiach Ukrajincov v prieskume Razumkovho strediska dopadla Kanada (93,2 %), za ňou úplne tesne nasleduje Lotyšsko (93,1 %). Pomyselná bronzová medaila sympatií sa ušla Británii, ktorá je len mierne za nimi (92,3 %).