„Sú to zaujímavé počty, dokonca aj z detskej kliniky. Opitým väčšinou dáme nejaké roztoky a po niekoľkých hodinách idú preč,“ hovorí Ušák. Peniaze na „vyspávanie opice“ podľa neho v zdravotníctve nie sú. Opití „pacienti“ na chodbách nemocnice zvyčajne vyvolávajú aj konflikty, ktoré musí riešiť bezpečnostná služba.
Mesto záchytku zatvorilo pred piatimi rokmi ako posledné. „Okrem peňazí bol problém aj v tom, že lekári nemali o služby v takomto zariadení záujem. Prevádzkovať záchytku bez lekára by bolo priveľké riziko, ktoré sme si nemohli na seba zobrať,“ hovorí Pavol Tomašovič z kancelárie trnavského primátora. Záchytka bola stratová, poplatky od klientov sa vymáhali len ťažko.
Aj keď Trnava spolu s ďalšími mestami peniaze na záchytku pred časom vyčlenila, s činnosťou nemal kto začať. Polícia má zamrežované priestory bývalej záchytky stále k dispozícii. „Keby sa našiel prevádzkovateľ, tak by sme to len privítali,“ skonštatovala Martina Kredatusová z trnavského policajného riaditeľstva.
Myšlienke financovania záchytky z verejných peňazí ľudia nie sú naklonení. „Prečo by mala väčšina na to doplácať. Kto tam bude chodiť, nech si ju zaplatí,“ myslí si Trnavčanka Mária Skýpalová. František Kolarovič je tiež proti, podľa neho takéto zariadenie nie je potrebné.
Bratislava si zas nevie poradiť so zákonom, ktorý vyžaduje, aby bola záchytka zriadená pri zdravotníckom zariadení. „V meste sa doteraz nenašlo žiadne, ktoré by bolo ochotné umožniť jej fungovanie,“ uviedla hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. Nový zákon o záchytkách pripravilo ministerstvo zdravotníctva, parlament ho však v decembri neschválil. Hlavnému mestu sa v návrhu nepáčilo, že pri transporte opilca by nemusela asistovať polícia. Ustanovenie presadil rezort vnútra. Nik okrem policajta však nemôže podľa magistrátu donútiť človeka, aby sa pobral vytriezvieť práve na záchytku. Ak v súčasnosti policajti nevedia, čo s opitým človekom, snažia sa ho dostať do nemocnice.