Ak nemôže dedičom vrátiť pôdu predkov, tak im aspoň ponúkne náhradné pozemky. O tieto pozemky však majú záujem investorské skupiny. Tie pôsobia ako mostíky medzi ľuďmi, ktorí chcú pôdu späť, a štátom, ktorý pôdu vlastní.
„Nezriedka sa stáva, že firmy priamo oslovia nešťastného reštituenta, ktorý už roky čaká na to, kým mu štát vráti pôdu alebo bude poskytnutá náhrada. Sľubujú mu, že dokážu jeho nárok vybaviť prednostne a rýchlo a za odmenu žiadajú zmluvu, že pozemky reštituent po získaní odpredá za vopred dohodnutú cenu,“ spresnil právnik, ktorý si neželá byť menovaný. Sľubujú to zväčša preto, že majú politickú páku na to, ako pretlačiť na pozemkovom fonde prednostné riešenie prípadu či lukratívnu náhradnú pôdu.
Najzložitejšie sú debaty, keď štát nemôže vrátiť pôvodnú pôdu. „V takom prípade ponúkame finančné náhrady podľa vyhlášky z roku 1989,“ spresnil Miroslav Mihálik, ktorý do stredy šéfoval Slovenskému pozemkovému fondu. Sú to však ceny násobne nižšie, ako sú súčasné trhové hodnoty pozemkov. Preto si reštituenti často pýtajú radšej náhradný pozemok – veria, že z jeho predaja zarobia viac, ako je odplata, ktorú ponúka fond.
Fakt, že sú debaty o náhradných pozemkoch náročné, potvrdil aj Mihálik. "Niekedy treba aj desať stretnutí, kým sa dohodne o možných náhradných pozemkoch,"tvrdi Mihálik. Reálne je však len na pracovníkoch fondu, aké náhradné pozemky ponúknu a ako dokážu reštituenta presvedčiť, že náhradný pozemok je vhodný.
Investorské skupiny navyše živo vyhľadávajú pôdu štátu – spravovanú pozemkovým fondom. Následne sa snažia získať kontakt na niekoho z vedenia či politického zázemia fondu, ktorý vedú odjakživa politickí nominanti. A v rámci reštitučných náhrad presadzujú také pozemky štátu, ktoré chcú sami získať.