Študentom má stačiť pár viet a hneď nasleduje opisovanie rozpadu Česko-Slovenska. Podľa učiteľov aj preto je veľkým šťastím natrafiť na mladého človeka, ktorý vie rozprávať o páde totalitného režimu.
V základných školách sa prvýkrát spomína zvrhnutie komunistov v deviatom ročníku. „Novembru 1989 je vyhradená jedna vyučovacia hodina. Je to veľmi málo,“ kritizuje učiteľka dejepisu zo Základnej školy Na dolinách v Trenčíne Monika Rózsová. V dejepise je tejto téme venovaná dvojstrana, na ktorej sa rozoberá aj osamostatnenie Slovenska.
Stredoškoláci nájdu zmienku o nástupe demokracie až v dejepise pre tretí ročník. „Je to učivo, ktorým sa končí učebnica a ďalej sa nejde,“ podotkla učiteľka z Gymnázia Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave Lucia Poláčková. Aj pre stredné školy sa tak dejiny končia v roku 1993, keď sa Česko-Slovensko rozdelilo na dva samostatné štáty.
Učiteľom sa nepáči, že na hodinách nemajú čas podrobnejšie rozobrať udalosti, ktoré pripravili komunistov o moc. „Teraz pred dvadsiatym výročím som piatakom rozprávala o nežnej revolúcii. Boli prekvapení, lebo o tom počuli prvýkrát,“ podotkla Rózsová. Podobné skúsenosti má aj Poláčková. „Mnohí študenti vedia iba to, že padli komunisti,“ dodala.
Jej slová potvrdzuje maturant z bratislavského gymnázia Martin Prostredný. „V roku 1989 bola nežná revolúcia, ale podrobnosti neviem.“ Prostredného spolužiak Ondrej Adamík zas loví v pamäti, kto sa stal prvým československým prezidentom po novembrových udalostiach. „Teraz si nespomeniem. Gustáv Husák?“ zamýšľal sa Adamík. „Václav Havel, myslím. Ale nie som si istý,“ dopĺňal ho správne spolužiak Andrej Svetlošák.
Aby študenti lepšie poznali históriu, v škole bude tento týždeň špeciálna akcia o nežnej revolúcii. Polačková povedala, že na besedu prídu Peter Zajac a Daniel Bútora, ktorí študentom priblížia udalosti spred 20 rokov. „Niektorí mladí ľudia sa pýtajú, načo taká akcia. Akoby si neuvedomovali, že im to otvorilo svet. Dúfam, že ich postoj sa zmení,“ uzavrela Polačková.
Čo uplynulých 20 rokov dalo vám osobne i Slovensku?
Ivona Kautmanová, mykologička
Mne asi najviac to, že sa skončila izolácia Slovenska. Môžeme chodiť do sveta, komunikovať, kupovať knihy, časopisy, odbornú literatúru, zúčastňovať sa zahraničných výskumných programov. Moje deti môžu študovať v zahraničí, keď chcú. Pre Slovensko je to najväčšia a najpozitívnejšia zmena. Naopak, vzalo mi to trochu asi ten pocit bezpečia, ktorý sme mali za socializmu. Že je o nás postarané, hlavne o mladých ľudí, boli tu sociálne istoty. Dnes sa za všetko platí, čiže platíme za slobodu.
Pavel Traubner, neurológ
Pre mňa osobne nežná revolúcia znamenala veľa, pretože sa naplnili niektoré moje ideály o demokracii. V mojom osobnom a profesionálnom živote to znamenalo veľa, pretože až po revolúcii sa mi otvorila šanca stať sa profesorom, dekanom lekárskej fakulty. Dalo mi to možnosť cestovať do zahraničia a získavať širší rozhľad, ktorý som predtým rozhodne nemal. Z môjho hľadiska aj hľadiska mojej rodiny bola zmena veľmi významná a priniesla mi veľa pozitívneho. Pokiaľ by tu bol pôvodný režim, obávam sa, že by sme sa neboli dostali do Európskej únie, nemali by sme euro, ktoré považujem za pozitívny prínos, neboli by sme rešpektovaní tak, ako sme teraz. Veľmi si to vážim a teším sa z toho. Priznám sa, že i toto obdobie má množstvo negatív. Pozitíva však výrazne prevažujú. Pre mňa je zmena vysoko pozitívna, a myslím, že aj pre celý štát.
Pavel Faško, klimatológ
Viac príležitostí, ktoré niektorí ľudia možno zneužili, niektorí optimálne využili. V každom prípade ľudia spoznali, že rozhodovať sám o sebe nemusí byť niekedy až také jednoduché. Ako človek, ktorý rád cestuje, som mal príležitosť bez zábran cestovať. Pre mňa tých dvadsať rokov znamená toto. Máme však menej času, ako sme mali predtým. Vnímam ako veľký problém súčasnosti, že sa ponáhľame a máme veľa príležitostí, ktoré vyžadujú dosť veľa času. Je to strata času nielen na prácu, ale aj na blízkych a rodinu. To považujem za problém dnešnej doby.
Anton Srholec, kňaz
Prinieslo to zlepšenie životnej úrovne, aspoň väčšine obyvateľov. Sloboda je taká hodnota, ktorá je neoceniteľná. Je to poklad, ktorý si vysoko cením. Preto hodnotím veľmi pozitívne týchto dvadsať rokov, keď rastieme k demokracii a všetci sa stávame oveľa slobodnejší, než sme boli celých 40 rokov komunizmu. Máme možnosť rozvinúť svoj talent, cestovať po svete. Zrušili sa hranice, mladí ľudia majú veľké možnosti uplatniť sa v Európe. Prinieslo to zrušenie ľudí, ktorí udávali, špicľovali a donášali na druhých. Od roku 1989 nebol nikto zatvorený alebo vyšetrovaný pre politický názor.
Fedor Čiampor, virológ
Ako vedeckému pracovníkovi mi dalo tých 20 rokov veľmi veľa, pretože môžem slobodne cestovať, pokiaľ mám grant a financie. Môžem sa podieľať na medzinárodnej vedeckej spolupráci a myslím, že to je zároveň aj veľmi významné pre Slovensko a slovenskú vedu. Nenapadá mi, že by mi to niečo vzalo. To očakávanie, ktoré som mal, sa splnilo, akurát mi to vzalo ilúzie o niektorých politikoch.
Alexander Mušinka, kultúrny antropológ
Slobodu, možnosť pohybu, možnosť stretávať sa s ľuďmi slobodne, slobodne rozmýšľať, slobodne sa vyjadrovať. Dá sa povedať, že osobnú slobodu, ak by som to mal povedať veľmi zjednodušene. To isté prinieslo aj Slovensku. Slobodu a možnosti, ktoré môže využiť ten, kto chce. To je pre mnohých, ktorí boli zvyknutí, že budú vedení, dodnes veľkým problémom. Zmena mi nevzala nič. Pre mňa prišla nie úplne, ale trochu neskôr, než mohla. Škoda, že nie skôr. Nemám pocit, že by som bol niečo stratil a to isté si myslím aj pre Slovensko.
Štefan Šlachta, architekt Bratislavy
Hoci som svoje „najlepšie roky“ musel preživoriť v socializme, ďakujem osudu za to, že som sa dožil jeho pádu, ktorý mi dovolil uplatniť sa. Dostali sme šancu, ktorú sme však nevyužili tak, ako sme mali a ktorá nám dávala možnosť byť oveľa ďalej ako sme dnes. Uplynulé roky mi vzali ilúzie, ale rozhodujúce je, že ideme dopredu, hoci pomalšie, ako by sme chceli. Slovensko ako krajina nesmierne získalo po všetkých stránkach. Stali sme sa súčasťou a nie vydedencami Európy.
