Pre šoférov chcú pokuty vyššie o desiatky eur

Dnes sa výška pokút pri prekročení rýchlosti pohybuje v rozmedzí od 10 do 650 eur. Od júla budúceho roka by to podľa predstáv ministerstva vnútra malo byť od 15 do 798 eur. Naďalej má platiť, že o výške sankcií sa nebude dať vyjednávať. „Výška pokút za jednotlivé správne delikty bude striktne určená, policajný orgán nebude oprávnený uložiť inú pokutu ani prihliadať na žiadne okolnosti alebo osobu páchateľa,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu vnútra Natália Hattalová.

Zvýšiť by sa mali aj sankcie za mnohé ďalšie priestupky. Napríklad za nerešpektovanie stopky by vodič zaplatil namiesto súčasných 150 eur pokutu 300 eur, rovnako ako za prejazd cez železničné priecestie na červenú. Za nedovolené predchádzanie by zas polícia mohla udeliť sankciu 249 eur a za porušenie zákazu otáčania alebo cúvania 99 eur.

Zvyšovanie pokút síce patrí k účinným preventívnym opatreniam, odborníci však zároveň upozorňujú, že aj tu existujú hranice. „Ľudia na ne reagujú len do určitej miery a navrhovaných takmer 800 eur už pravdepodobne bude istým stropom,“ hovorí riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity Gustáv Kasanický. Pripomína, že pokiaľ ide o bezpečnosť na cestách, treba myslieť aj na ďalšie veci. „V popredí sú totiž stále len sankcie a zabúda sa na budovanie cestnej siete, vzdelávanie vodičov či umiestňovanie nových dopravných značiek,“ pokračuje.

K zvýšeniu zodpovednosti vodičov by podľa expertov mal viesť očakávaný inštitút objektívnej zodpovednosti, ktorý už niekoľko rokov funguje v Rakúsku, Maďarsku či vo Francúzsku. Jeho princíp spočíva v tom, že ak polícia nebude môcť zistiť, kto šoféroval vozidlo v čase nehody či priestupku, automaticky bude zodpovedný majiteľ auta. To, či polícii pomôže pri zisťovaní, kto pri havárii šoféroval, bude závisieť len od neho.

„Zavedením objektívnej zodpovednosti sa však subjektívna zodpovednosť za porušenie pravidiel cestnej premávky neruší – policajti budú naďalej zastavovať a kontrolovať vodičov, či dodržiavajú pravidlá cestnej premávky,“ upozorňuje Hattalová z ministerstva.

Keďže v západných krajinách sa inštitút pozitívne odrazil najmä na znižovaní počtu nehôd, podobný efekt očakáva ministerstvo vnútra aj u nás a predpokladá pokles následkov dopravných nehôd na životoch a zdraví.

Rezort vnútra i polícia sa navrhovanými opatreniami snažia udržať priaznivý trend v počte nehôd. Za trištvrte roka totiž ich množstvo medziročne kleslo až o 30 percent, pričom o šesť percent klesol aj počet smrteľných obetí. „Toto číslo je jednoznačne úspechom, zároveň však treba rátať s tým, že čím ďalej väčšie množstvo ľudí dokáže riešiť prípadnú kolíziu aj bez polície, teda len ako škodovú udalosť,“ dodáva dopravný analytik Jozef Drahovský.

Návrh rezortu v súčasnosti pripomienkujú ďalšie ministerstvá. Po jeho schválení parlamentom by zmeny mali vstúpiť do platnosti už od júla budúceho roka.