Premiérka bez riešenia

Aj preto je dnes jej postoj k prenájmu budovy pre košických daniarov nevysvetliteľný. Hoci mimovládne organizácie zmluvu Daňového riaditeľstva s firmou Nitra Invest okresného funkcionára SDKÚ Ondreja Ščurku kritizujú, predsedníčka vlády ani len nenaznačila, či považuje súťaž za transparentnú a vidí v tomto obchode znaky klientelizmu.

Iveta Radičová sa pritom doteraz na verejnosti prezentovala zásadovými stanoviskami ku korupcii a stranícke zvýhodňovanie odsudzovala.

Vlani v novembri napríklad opozičnému poslancovi zo Smeru Branislavovi Ondrušovi na Hodine otázok povedala, že „ak som hovorkyňou niečoho, pán poslanec, tak jednoznačne a v prvom rade som hovorkyňou právneho štátu bez klientelizmu a korupcie“.

Rozhodnutie, že budova v Košiciach sa prenajme Ščurkovej firme, tento týždeň obhajoval stranícky šéf premiérky Mikuláš Dzurinda. Predtým sa plne stotožnil s rozhodnutím generálneho riaditeľa daniarov Igora Krnáča aj minister financií Ivan Mikloš.

Politológ Michal Horský tvrdí, že po tom, ako minister financií zotrval na svojom rozhodnutí prideliť budovu firme funkcionára SDKÚ, napriek všeobecne známym stanoviskám premiérky a odporučeniam tretieho sektora, je zrejmé, že premiérka tento boj s Miklošom prehrala. „Neprehrala však iba boj o transparentný prenájom budovy daniarov, ale aj boj s verejnou mienkou a celá kauza sa postupne obracia v jej neprospech,“ poznamenal politológ.

Sociológ Pavel Haulík hovorí, že Radičovej kauza až tak veľmi nepoškodí, lebo padne na Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. „Tí, ktorí mali voči nej výhrady, ich budú mať naďalej a možno aj väčšie. A pre tých, ktorí ju uznávali, nebude tá kauza až takým vážnym dôvodom, aby museli svoje stanovisko korigovať.“

Haulík sa domnieva, že Radičová nemá k dispozícii žiadne riešenie. Svoje vyjadrenia k prípadu môže odďaľovať, až kým sa na to nezabudne. „Končia sa prázdniny, prídu iné kauzy a udalosti a stratí sa to. Dnes tomu ľudia nepripisujú taký význam ako na začiatku,“ dodal sociológ.

Kauza daniarov rozkývala stabilitu vlády tento rok v apríli. Radičová najskôr obchod obhajovala, no neskôr zmenila názor a žiadala odvolať vtedajšieho šéfa Daňového riaditeľstva Miroslava Mikulčíka, osobného priateľa ministra Mikloša. Ten ho však bránil s odôvodnením, že nepochybil. Radičová, naopak, nechcela byť na čele takej vlády, na ktorej by bol čo i len tieň podozrenia a Mikulčík napokon odstúpil sám.

Premiérka demisiou hrozila aj v prípade, že by parlament opätovne zvolil za generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. V decembri o zotrvaní Radičovej v úrade tak rozhodol jediný hlas, ktorý chýbal práve Trnkovi.

Osobne sa vlani angažovala aj v tzv. kauze hayekovci. Štátni tajomník Martin Chren (SaS) a Ivan Švejna (Most-Híd) získali štátnu zákazku. Radičová v tom videla konflikt záujmov a žiadala ich odchod. Ministri však za tajomníkmi stáli. Keďže Radičová nemala oprávnenie odvolať tajomníkov, musela by zosadiť ministrov, čo by ohrozilo fungovanie celej vlády. Problém tak mala vyriešiť kontrola NKÚ. Napokon však zakrátko odstúpil Švejna a s odstupom niekoľkých mesiacov aj Chren.