Ministerstvo financií nedávno zastavilo vo svojom rezorte využívanie služieb premiérkinej poradkyne Tatiany Behrovej, ktorá za 60 eur za každú začatú hodinu radila, ako verejne obstarávať. Za 61 minút radenia tak teoreticky mohla zinkasovať 120 eur. K zákazke sa Behrová dostala bez jasnej verejnej súťaže a na základe rozhodnutia úradníčky, s ktorou sa poznala.
Radičová, ktorá ešte nedávno upozornila, že etika je pri verejných zákazkách prvoradá, v prípade svojej poradkyne konať nemieni. „Ide o externú poradkyňu premiérky, ktorá nie je štátnym zamestnancom,“ povedal hovorca premiérky Rado Baťo. Behrová tak môže ako súkromná osoba naďalej podnikať aj so štátnymi inštitúciami.
Vlani sa Behrovej firma CFCU uchádzala aj o služby pre Dzurindovo ministerstvo zahraničných vecí v oblasti nákupu leteniek.
Behrová zarábala aj za minulej vlády, a to na Úrade pre verejné obstarávanie, keď ho viedol nominant vtedajšej opozície Béla Angyal z SMK. Úrad, ktorý by sa mal vyznať v nákupoch tovarov a služieb, podpísal s Behrovou zmluvy na poradenstvo paradoxne v oblasti verejného obstarávania pri zavádzaní projektu Elektronické služby verejného obstarávania. Denník Pravda oslovil aj Behrovú, ktorá sa však odmietla vyjadriť.
V platnosti je v súčasnosti už iba posledná zmluva za 29 999 eur. Tá bola podľa vtedy platného zákona zaradená medzi zákazky s nízkou hodnotou. Ak by bola zazmluvnená suma o euro vyššia, išlo by už o podprahovú zákazku.
O tom, že zmluvy Behrovej firmy na ministerstve financií boli pochybné, svedčí aj vyjadrenie ministerstva financií. „Zmluva je platná, ministerstvo financií však už nebude využívať v nej zazmluvnené služby,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš. Zatiaľ bolo z celkovej najvyššej ceny vyčerpaných vyše 7 300 eur.
Podľa Petra Kundera z Aliancie Fair-play je v súčasnosti problém nájsť v oblasti verejného obstarávania odborníka, ktorý by zároveň nepodnikal so štátom. „Riziko možného konfliktu záujmov tu však evidentne je. Je v záujme ministerstva aj dotyčnej firmy, aby ústretovo zodpovedali na všetky otázky a rozptýlili prípadné pochybnosti o tomto kontrakte,“ hovorí Kunder.
Aj v prípade, že by Behrová uzatvorila zmluvy nad 30-tisíc eur, by však o výraznú zmenu pravidiel pri nákupe za štátne nešlo. „Medzi metódou obstarávania podprahovej zákazky a zákazky s nízkou hodnotou nie je taký zásadný rozdiel, aby bolo potrebné robiť nejaké zvlášť veľké prechmaty,“ vysvetľuje Kunder. Podľa neho sa tak dá podprahová zákazka prihrať vopred určenému dodávateľovi takmer rovnako ľahko ako zákazka s nízkou hodnotou. V maximálnej cene 29 999 eur tak podľa neho netreba hľadať veľkú konšpiráciu.
Odborníci sa zamýšľajú aj nad kvalitou Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý si nechal radiť pri svojom predmete činnosti. „Nie som jediný, kto odbornú úroveň ÚVO hodnotí ako tragickú vrátane čias Dzurindovej a Ficovej vlády. Ťažko pochopiť, že úrad, ktorý má zabezpečiť zmysluplnosť pravidiel pre míňanie verejných financií, nemá patričných odborníkov. To, že ich objedná zvonku, sa mi však zdá rozumnejšie ako predstava, že niečo pokazia sami,“ dodal Kunder.
Posledné tri zmluvy za 74-tisíc eur podpísala za rezort financií už bývalá vedúca služobného úradu Jana Červenáková, ktorá sa s Behrovou pozná ešte z čias druhej Dzurindovej vlády. Firma CFCU bola vybraná na základe najnižšej ponúknutej ceny z troch oslovených spoločností.
Jana Červenáková už pred časom na ministerstve skončila. Podľa vyjadrenia ministra financií boli dôvodom sporné zmluvy so spoločnosťou Hewlett-Packard. Krátko pred koncom bola Červenáková s Behrovou na jednom z rokovaní o zmluve so spoločnosťou IBM. Na týchto rokovaniach malo dochádzať k sporom s bývalým šéfom daniarov Miroslavom Mikulčíkom, súčasným poradcom ministra. To zas uvádza ako dôvod svojho odchodu Červenáková.
Práve zmluvu s IBM, ako aj osobné nedorozumenia uvádza ako dôvod svojho odchodu Červenáková. Vo funkcii ju pred časom nahradila Ingrid Šulajová, bývalá Mikulčíková poradkyňa. Obaja v minulosti pracovali pre firmu CSC, jedného z dodávateľov IBM pri projekte UNITAS.