Koaličný kandidát schytal kritiku za to, že údajne nadbieha slovenským Maďarom. „Keby ho nebola volila maďarská menšina, nájde si opozícia na útoky proti Schusterovi iný dôvod,“ reagoval Béla Bugár, vtedajší predseda SMK. Jeho strana bola súčasťou vládnej koalície.
Schuster vie dobre po maďarsky, a tak sa počas svojich mítingov v mestách a mestečkách Žitného ostrova prihováral voličom na úvod v maďarčine, čo mu získavalo značné sympatie. Najviac hlasov tam získal už v prvom kole, ale časť voličov SMK uprednostnila vtedy občiansku kandidátku Magdu Vášáryovú.
„Očakávam, že v druhom kole vzrastie počet voličov maďarskej menšiny, ktorí budú voliť koaličného kandidáta,“ vyhlásil v predvečer volieb Bugár a výsledky mu dali za pravdu.
Národniari však vtedy neútočili na Schustera tak ostro, ako teraz napádajú Ivetu Radičovú, hoci boli v opozícii. Jednak v SNS sa už v tom čase jasne črtal rozkol a strana mala problémy sama so sebou. A Ján Slota patril do okruhu dobrých známych bývalého primátora Košíc.
Schuster opätovne kandidoval na post prezidenta aj o päť rokov neskôr. Lenže podporu oficiálnej reprezentácie maďarskej menšiny mal už vtedy kandidát KDH František Mikloško. Ten za jednu zo svojich priorít označil slovensko-maďarské zmierenie.
V prvom kole však najviac hlasov na juhu Slovenska získal Eduard Kukan, ktorý rozumie aj po maďarsky. Bolo to prvýkrát, čo voliči SMK, tvoriaci dovtedy disciplinovaný a pevný elektorát, neuposlúchli svojich volebných lídrov.
„Môže to signalizovať, že časť voličov maďarskej národnosti je schopná otvoriť sa aj iným politickým alternatívam,“ poznamenal vtedy politológ Juraj Marušiak.
Kukan však do záverečných bojov nepostúpil, podobne ako Mikloško či Schuster, a aj voliči v južných okresoch Slovenska vyberali nakoniec „menšie zlo“ a odovzdali hlasy Ivanovi Gašparovičovi. Jeho súpera označil totiž Bugár verejne a opakovane za „človeka, ktorého voliči SMK nemajú v láske“.