Maďarič odmietol úvahy o tom, že by výrazná prehra premiéra voči Andrejovi Kiskovi mala mať dopad na kabinet. Pripustil jeho rekonštrukciu, avšak nie ako dôsledok volebnej porážky Fica.
„Ak by v budúcnosti došlo k zmenám vo vláde, tým motívom určite nebudú prezidentské voľby, ale to, že sa v polke času môže zhodnotiť, aj premiér sa môže pozrieť na jednotlivé rezorty nejakou optikou, to môže byť, ale to nebude súvisieť s prezidentskými voľbami,“ povedal.
Maďarič pripomenul, že volebný výsledok zodpovedá súčasným preferenciám strany Smer, a tiež korešponduje s tým, aký počet voličov osobne preferoval Fica v parlamentných voľbách 2012. Zároveň je presvedčený, že „zaujímavý“ počet voličov ostal v sobotu (29. 3.) doma, lebo chce vidieť Fica naďalej na čele vlády.
Otázka vyvodzovania zodpovednosti by podľa Maďariča mala smerovať skôr na neho samotného, pretože bol šéfom volebného tímu Fica, a tým pádom „nesie veľkú zodpovednosť za volebný výsledok“. „Tam by som skôr očakával nejakú diskusiu dovnútra. Keby som takej otázke čelil, tak sa k nej určite zásadne postavím,“ uviedol.
Podpredseda sociálnej demokracie napokon povedal, že sa budú snažiť o štandardný vzťah s novým prezidentom. Upozornil na to, že zo strany Andreja Kisku zaznelo, že chce byť protiváhou vláde. „Záleží na pánovi Kiskovi, akým obsahom naplní pojem protiváha vláde. On bude do určitej miery určovať vzťah medzi prezidentom a vládou,“ doplnil Maďarič.
Maďarič: Smer čaká, ako Kiska naplní pojem protiváha vláde
Smer čaká, ako sa víťaz prezidentských volieb Andrej Kiska zachová a akým obsahom naplní pojem protiváha vláde, tvrdí Marek Maďarič. „Či sa stane naozaj prezidentom všetkých ľudí a či bude pristupovať aj k politickej scéne objektívne, alebo či sa náhodou nestane nejakým opozičným prezidentom,“ povedal. Dodal, že Smer chce „štandardné“ vzťahy medzi vládou a prezidentom.
Foto: SITA, Ján Slovák
Na otázku, aké boli chyby v kampani Fica, uviedol, že rizikom bola už samotná kandidatúra z pozície premiéra, s čím sa podľa Maďariča nevedeli mnohí voliči vyrovnať. „Na druhej strane sme čelili spoločenskému fenoménu, kedy veľká časť verejnosti si želala mať na pozícii prezidenta nepolitika,“ pokračoval Maďarič.
Tretím faktorom podľa neho bolo „vybavovanie si účtov“ s Ficom zo strany opozície a Kiska sa stal „agregátom tohto opozičného nazerania“, uviedol. „To sú možno otázky aj povedzme na mňa ako šéfa kampane, ako sa Robertovi Ficovi podarilo tento hlavný problém zvládnuť,“ odpovedal Maďarič na otázku, či Fico dostatočne vysvetlil svoju prezidentskú kandidatúru svojim vlastným voličov.
NOVA vyzýva Fica, aby podal demisiu
Zvolenie Kisku za prezidenta predstavuje nádej, že sa do verejného života postupne vráti slušnosť, rovnováha moci a zmysel pre základnú spravodlivosť. Hnutie NOVA to tvrdí vo svojom stanovisku. Ďalej uvádza, že Fico sa svojou prezidentskou kandidatúrou obrátil chrbtom svojim vlastným voličom, ktorí ho v roku 2012 zvolili za predsedu vlády na štyri roky.
„Robert Fico týmto postupom preukázal, že výsledky parlamentných volieb z roku 2012 už nie sú preňho záväzné, že už nechce byť premiérom tejto krajiny a táto funkcia je preňho len záložným riešením v prípade neúspechu v prezidentských voľbách. Najvyššie ústavné funkcie však nesmú byť predmetom takýchto politických hier,“ tvrdí NOVA. Hnutie preto Fica vyzvalo, aby odstúpil z funkcie predsedu vlády.
„Zároveň vyzývame prezidenta Ivana Gašparoviča, aby už nerozhodol o vymenovaní nového predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorého funkčné obdobie končí až po inaugurácii nového prezidenta republiky,“ uviedlo v stanovisku hnutie NOVA, podľa ktorého sa bude opačný postup Gašparoviča zakladať podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Ľudia odmietli dať všetko jednej strane, tvrdí Frešo
Voliči v prezidentských voľbách odmietli, aby všetky tri najvyššie politické funkcie obsadili nominanti Smeru a dali hlas protiváhe. V TA3 to povedal predseda SDKÚ Pavol Frešo.
Fico podľa neho robil konfliktnú politiku. „Mal konflikt s každým okrem Mečiara a Slotu,“ vyhlásil Frešo. Výsledky prvého volebného kola podľa neho ukázali, že väčšina voličov odmietla politikov, ktorí spolupracovali so Smerom.
„To bol prípad Pavla Hrušovského,“ povedal na margo kandidáta Ľudovej platformy, ktorého pred prvým volebným kolom podporovala aj SDKÚ. Zároveň zdôraznil, že jeho strana robí konzistentnú politiku a napríklad v regionálnych voľbách nešla do koalície so Smerom-SD ani v jednom VÚC.
Výsledok hlasovania podľa Freša možno interpretovať aj tak, že voliči majú záujem o generačnú výmenu medzi politickými lídrami. „Politici, ktorí sú tu 20 rokov, už nemajú čo ponúknuť,“ povedal Frešo. „V SDKÚ došlo pred dvoma rokmi ku kompletnej výmene vedenia,“ pripomenul. V nadchádzajúcich eurovoľbách by však považoval za úspech, ak by strana obhájila dva mandáty, ktoré má v europarlamente dnes. „V komunálnych voľbách by som bol odvážnejší, ak sa podarí vytvoriť široké stredopravé koalície,“ vyhlásil.