Odkiaľ sa lykožrút dostal do našich hôr?
Najvýznamnejší z aktuálne premnožených je na Horehroní lykožrút smrekový (Ips typographus). Tento druh je pre územie Slovenska pôvodným a teda prirodzenou súčasťou smrekových ekosystémov. Pri ochrane smrečín nikdy nebola snaha o jeho úplnú likvidáciu – vždy išlo len o zníženie jeho početnosti a vhodnosti podmienok prostredia pre jeho ďalší vývoj. Preto je jeho prítomnosť stále vo všetkých smrekových lesoch aj v súčasnosti.
Ako sa tento hmyz dostane do dreva a potom dôjde k jeho premnoženiu?
Samček sa prevŕta cez kôru do lyka, zhruba do hĺbky dvoch centimetrov. Vytvorí tam takzvanú snubnú komôrku s veľkosťou približne 1 krát 1 centimeter. Feromónmi do nej priláka dva až tri kusy samičiek. Dôjde tam k spáreniu a samičky v lyku následne vyhlodávajú chodbu pozdĺž kmeňa v dĺžke 10 až 20 centimetrov. Počas vyhryzávania tejto chodby kladú na jej okraje oplodnené vajíčka. Počas šiestich až ôsmich týždňov sa vyvíjajú larvy, ktoré vyžierajú larvové chodby. Na ich konci sa zakuklia a odtiaľ sa vyliahnu dospelé chrobáky, ktoré sa prehryzávajú von z kôry.
Čo sa dej potom?
Po týždni či dvoch od vyletenia táto generácia opakuje rovnaký vývoj na nových kmeňoch. Z jedného požerku, čiže zo štyroch chrobákov, vyletí do 90 kusov nových jedincov. Tento vývoj prebehne v jednom roku dva, niekedy aj trikrát. Počty chrobákov narastajú veľmi rýchlo. Tlak na oslabené stromy tak narastá a pri veľmi vysokých počtoch hmyzu vzniká nápor už aj na tie najzdravšie smreky.
Čítajte viac Z najkrajších stromov sú vraj „najpľuhavšie“. Horehronci na svoju krásnu prírodu spomínajú s nostalgiou
Nedokážu s tým nejakým spôsobom „zabojovať“?
Strom sa poškodeniu kôry závrtmi bráni produkciou živice. Ak je ale oslabený infekciou koreňov, napríklad podpňovkami, alebo suchom, nedokáže včas vytvoriť dostatok živice na usmrtenie a chrobák poľahky jeho obranu prekoná.
Koľko kusov tohto hmyzu stačí na usmrtenie stromu?
Stačí dvesto chrobákov. Lykožrúty sa vyvíjajú predovšetkým v najviac oslabených stromoch a populácia sa na nich udržuje v určitej minimálnej početnosti. Keďže v lete 2022 sme na celom území Slovenska zažili extrémne sucho trvajúce niekoľko mesiacov, vytvoril sa veľký počet silno oslabených smrekov. Populácia lykožrútov rýchlo narastala už v priebehu vlaňajška a teraz, v tohtoročnom predjarí, sú dôsledky sucha na smrekoch evidentné a na veľkej ploche.
Existujú aj iné spôsoby riešenia ako vyrúbať ich?
V tejto situácii, keď sú napadnuté na niekoľkých tisícoch hektárov, nie je iný spôsob ako zabrániť šíreniu do lokalít, ktoré doteraz lykožrútovi odolali. Je potrebné spiľovať takzvané aktívne chrobačiare, teda tie stromy, ktoré sú aktuálne napadnuté. Začať treba od tých miest, kde po ich spílení zostane v okolí zdravý les. Ak by k tomu nedošlo, v priebehu tohto roka by boli napadnuté stovky ďalších hektárov. Známe feromónové lapače odchytia len malú časť chrobákov. Chemická asanácia na veľkej ploche tiež neprichádza do úvahy z dôvodu vplyvu na vodné zdroje a necieľové organizmy. Včasné a úplné spracovanie napadnutých stromov je preto najdôležitejšou metódou ochrany tých zdravých.
Kam potom putuje poškodené drevo?
Samozrejme, je menej cenné ako zdravé. Stále je však vhodné na stavebné účely. Najviac poškodené sa využíva napríklad na výrobu vlákniny.
Spomínate si, v rámci Slovenska, na podobne „hrozivé“ prípady?
Osobne si pamätám spracovávanie vetrovej kalamity v Osrblí z roku 1996 a následne hroziacej kalamity podkôrneho hmyzu. K tej ale nakoniec nedošlo – napriek dostatku vhodnej hmoty pre jeho namnoženie a rozšírenie do živých stromov.
Ako je to možné?
Bol správne zvolený manažment a podarilo sa ho aj naplniť.
Čo je základom pri riešení takýchto situácií?
Včasné a úplné spracovanie napadnutých stromov lykožrútom a atraktívnych stromov pre napadnutie – čiže zlomy, vývraty, stromy chradnúce po napadnutí inými škodcami a podobne. Drevo by malo byť asanované alebo rýchlo odvezené mimo lesa. Všetko ostatné je len pomôckou pre správne rozhodnutia kedy a kde zasiahnuť.
Čítajte aj Kengura na Liptove má tuhý korienok. Slobodu si užívala aj v zime, stále ju nechytili
Môžete to viac priblížiť?
Hovorím o feromónových lapačoch, ktorými sa kalamite nedá zabrániť, no informácie z nich dávajú lesníkovi vedieť, že sa v jeho porastoch niečo deje. Pomôže tiež chemická asanácia, ale jej účinnosť trvá šesť až osem týždňov, takže to nie je dokonalé riešenie. Dôležité je aj odkôrňovanie, no v časoch veľkoplošných kalamít je potrebné využívať pracovné sily efektívnejšie – teda zapojiť ich do organizácie spracovávania napadnutých a atraktívnych stromov. Od tých zdravých treba odviesť všetky napadnuté úplne a včas čo najďalej.
Poznáte aj nejaké prípady zo zahraničia?
V ostatných desiatich rokoch je problém s premnožením lykožrúta smrekového v celej strednej Európe, teda v Nemecku (Bavorsko, Sasko), Česku (po suchom roku 2018), Rakúsku a lokálne aj v Poľsku. Vo všetkých prípadoch bolo spúšťačom sucho alebo vetrové kalamity. Dá sa povedať, že epizódy sucha a extrémne silných vetrov budú časté a na takéto situácie by sa mal nastaviť aj systém ochrany lesa. Aby to, čo ešte nebolo poškodené suchom a vetrom, nezničil následne premnožený lykožrút.