Ťažko to však dosiahnuť, keď sa vytínajú stromy, ničia parky a namiesto nich stavajú asfaltové a vydláždené priestranstvá. Tento trend je úplne opačný, ako sa razí vo svete.
„U nás zatiaľ neexistuje samospráva, ktorá by vedome robila opatrenia reagujúce na klimatické zmeny. Mestá o týchto problémoch vedia ešte veľmi málo,“ hovorí Andrej Šteiner, riaditeľ neziskovej organizácie Karpatský rozvojový inštitút. Ten pripravil publikáciu, kde samosprávam radí, ako zmierňovať dosahy klimatických zmien. Podľa nej treba počítať s tým, že sa extrémne horúčavy budú zrejme vyskytovať takmer každý rok, budú čoraz dlhšie a teploty ešte vyššie. Samosprávy však majú šancu zmierňovať ich následky, ak prijmú opatrenia, ktoré sa už ujali v zahraničí – ide najmä o zeleň, rozvoj vodných prvkov a architektonické úpravy.
Šteiner ako príklad uvádza takzvaný efekt tepelného ostrova. Týka sa asfaltových alebo vybetónovaných plôch v mestách, kde nerastú nijaké dreviny. „V Bratislave je takým ostrovom napríklad parkovisko pri nákupnom centre Aupark. Namerali na ňom až o 13 stupňov vyššiu teplotu ako v blízkom Sade Janka Kráľa,“ porovnáva Šteiner.
Práve zvyšovanie stromovej vegetácie v zastavaných centrách miest je jedným z účinných opatrení proti horúčavám. Ochladzovací efekt parkov na svoje okolie je často badateľný až do okruhu 500 metrov. Teplota vzduchu v parkoch býva priemerne o dva až tri stupne nižšia ako v ostatných častiach mesta.
Zatiaľ čo na Západe tieto poznatky už dávno využívajú, na Slovensku sa deje opak. Staré stromy sa vyrubujú, z parkov sa stále ukrajuje, miznú aj kríky a trávniky. Mladé stromčeky, ktoré namiesto nich vysadia, sa vypíleným košatým drevinám nevyrovnajú. Typickým príkladom, ako sa to nemá robiť, je Hlavné námestie v centre Bratislavy, odkiaľ pred rokmi zmizol parčík, potom aj stromy. Dnes sa toto námestie s mramorovou dlažbou v lete mení na rozpálenú plochu, kde takmer niet tieňa. Podobne je to aj na vydláždenom Námestí SNP v Banskej Bystrici a na ďalších priestranstvách slovenských miest.
Podľa kritérií Európskej únie by mal človek na park naraziť už po 10 minútach chôdze alebo v okruhu 300 metrov od bydliska. Paríž tieto podmienky stopercentne spĺňa, veľmi dobre sú na tom aj ďalšie európske mestá ako Malmö, Stuttgart, Kodaň, Madrid, Berlín, Bonn či Viedeň. U nás sa však dostupnosť zelene vôbec nesleduje, naopak, s údajmi sa často manipuluje. Bývalé vedenie hlavného mesta napríklad tvrdilo, že Bratislava má viac zelene ako Viedeň. Do toho však zarátalo i mestské lesy, čo porovnanie úplne skreslilo. Dôležité sú totiž parky a stromy v meste, hlavne v centre, nie na periférii.
„Nejde o to urobiť jeden veľký centrálny park, ale programovo vytvárať sieť zelene priamo v meste,“ pripomína krajinná architektka Milota Sidorová, ktorá je koordinátorkou medzinárodného festivalu o mestskom dizajne reSite. To, čo mestá teraz plánujú, pritom nie je nové. Na potrebu parkov a stromov mysleli urbanisti už v 19. storočí. „Akoby sme objavili Ameriku,“ priznáva Sidorová. Podľa nej si treba zodpovedať najmä otázku, pre koho vlastne mestá sú, lebo dôležitá je kvalita života.
Prišli na to už aj v New Yorku, kde sa snažia robiť práve takéto projekty. Keďže teplota sa znižuje aj vtedy, keď sa obmedzí doprava autami, budujú tam napríklad nové cyklostrasy. „A asfaltové plochy pretvárajú na aleje. Je to moderný trend,“ tvrdí Sidorová.
Prečítajte si aj glosu Martina Krna Zažiť Saharu. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Zmierňovať horúčavy v meste však pomáhajú i ďalšie opatrenia. Podľa Šteinera by samosprávy napríklad mohli budovať vodné prvky – toky alebo jazierka, pri ktorých je chladivý účinok cítiť až do vzdialenosti 35 metrov. „Čím väčšiu plochu majú, tým sú účinnejšie,“ vysvetľuje Šteiner. Pomôcť môže aj tepelná izolácia stavieb, využívanie zelene na strechách a popínavých rastlín, svetlých farieb, tienenia a odrážavých povrchov na budovách. To všetko môže obyvateľom miest priniesť úľavu od horúčavy.