Podľa prieskumu agentúry Polis odmieta ich protest takmer 60 percent opýtaných. Odborníci však upozorňujú, že sú to predovšetkým starší ľudia, ktorí sú na pomoc lekárov odkázaní. Mladšia a stredná generácia má pre ich protest väčšie pochopenie.
„Názory na to sa líšia podľa veku. Najcitlivejšie to vnímajú starší ľudia, ktorí zdravotnícku starostlivosť potrebujú najviac. Práve u nich je tá negatívna reakcia najsilnejšia. Naopak, u mladšej a strednej generácie vidno ešte sympatie k protestujúcim lekárom, pretože mladí na nich nie sú takí odkázaní ako starší,“ hovorí sociológ Stanislav Buchta. Starší ľudia podľa neho protest lekárov berú, ako by bol namierený proti nim.
Pokiaľ ide o požiadavku lekárov na zvýšenie platu, Buchta si myslí, že vo verejnej mienke zavážila, ale nehrá rozhodujúcu úlohu. Požadovať viac peňazí je podľa neho na slovenské pomery príliš odvážne a v budúcnosti by sa tým mohli inšpirovať aj ďalší zamestnanci. „Môže to byť istým precedensom aj pre iné povolania vo verejnej sfére,“ odhaduje Buchta.
Sociologička Zuzana Kusá pripomína, že verejnú mienku do značnej miery formujú médiá, v ktorých prevažuje kritika lekárov. Spoločenská diskusia o týchto problémoch však podľa nej chýbala a ľudia nemajú dostatok informácií. „Tá strana, ktorá je proti protestu, má lepšie prostriedky, aby lekárov kritizovala,“ porovnáva.
Veľká časť obyvateľstva, ktorá žije vo finančnej tiesni, podľa nej s lekármi sympatizovala. „Teraz sa však vytvoril obraz, akoby išlo o nejaké primabaleríny, ktoré majú nadštandardné podmienky a aj tak nie sú spokojné. Akoby si chceli niečo vymôcť na náš úkor,“ vysvetľuje Kusá, ktorá za tým vidí marketingový ťah vlády a rôznych záujmových skupín.