„Vzorové programy sú príklady, ktoré školy môžu využiť,“ povedal Ľudovít Hajduk zo Štátneho pedagogického ústavu, ktorý ich pripravil. Školy môžu tieto programy prevziať úplne, keď si s tvorbou nového rozvrhu nebudú vedieť poradiť. Ministerstvo to však neodporúča, podľa Hajduka chce, aby išli vlastnou cestou.
Od septembra budú školy učiť štátom predpísané vedomosti, zvyšok si majú doplniť samy školským programom. Napríklad prváci budú mať týždenne 22 hodín, z nich päť bude voliteľných. Povinné budú slovenčina, prírodoveda, matematika, etika alebo náboženstvo, výtvarná, hudobná a telesná výchova. Ostatné predmety a ich obsah si učitelia môžu vymyslieť.
Podľa ministerského vzoru by sa deti v prvom ročníku mohli navyše učiť tvorivé písanie, objavovanie sveta, divadlo spojené s hudbou, regionálnu a spoločenskú výchovu. Ministerskí úradníci navrhujú doplniť vyučovanie kurzami podľa zamerania školy. Dopravný kurz by mal naučiť deti správať sa na cestách, psychologický pracovať v tíme. „Škola si zo svojich prostriedkov môže zaplatiť psychológa alebo odborníka, ktorý naučí deti spolupracovať, prípadne projektovať,“ dodal Hajduk.
Riaditeľka Základnej školy J. Alexyho vo Zvolene Katarína Holá tvrdí, že pri prváčikoch veľa priestoru na tvorivé činnosti nie je. „Mali by sa najmä naučiť čítať a rátať,“ uviedla. Podľa nej čoraz viac detí pri prechode zo štvrtého ročníka na druhý stupeň nerozumie čítanému textu a nevie gramatiku. „Voľné hodiny využijeme na precvičenie slovenčiny a matematiky, navyše zaradíme ešte informatiku, teda základy práce s počítačmi,“ poznamenala Holá.
Reforma sa od nového školského roka dotkne prvých a piatych ročníkov základných škôl a nastupujúcich stredoškolákov. Ministerstvo nachystalo vzorové školského programy aj pre piatakov a gymnazistov. Rozširujúce hodiny v piatom ročníku sú podobné ako pre prvákov. Gymnáziá humanitného smeru sa môžu okrem povinných jazykov, telesnej výchovy a prírodovedných predmetov učiť napríklad tvorivé písanie, finančnú matematiku, regionálnu geografiu, spoločenskú, regionálnu a mediálnu výchovu. Pre matematické gymnázium ministerský recept počíta aj s predmetom, ako je matematika v umení.
„Školský program by mal rozvíjať tvorivé myslenie,“ tvrdí Hajduk. Ak si škola vymyslí nový predmet, musí prejsť schvaľovaním na ministerstve školstva len vtedy, ak nie je naznačený vo vzdelávacej oblasti. „Samozrejme, je na učiteľoch, na ich tvorivosti, aké učebné pomôcky si k nemu vyrobia,“ vysvetlil Hajduk.
Zástupca riaditeľa ZŠ v Tulčíku Martin Klempay hovorí, že ich škola bude vychádzať najmä z ministerských dokumentov. „Nič nové asi nevymyslíme. Budeme sa naďalej snažiť poskytnúť čo najširšie všeobecné vzdelanie,“ konštatoval. Podľa neho si dedinská škola ani nemôže dovoliť uberať sa osobitným smerom. „Profilovať sa môžu stredné školy alebo školy v mestách, kde je väčší výber,“ myslí si. Školským programom sa ešte ani nezačali zaoberať. „Je koniec roka, známkujeme,“ vysvetlil.
Školský vzdelávací program bude tvoriť asi tretinu celého učiva. Mal by byť hotový tak, aby ho do konca augusta schválila rada školy a zriaďovateľ, teda obec alebo kraj. Rodičia sa teda až na konci prázdnin dozvedia, čo presne sa ich deti budú učiť. Program by mal obsahovať názov, dĺžku štúdia, vzdelávací jazyk, druh školy, predkladateľa, údaje o zriaďovateľovi, učebný plán. Dokument môže škola každoročne meniť.
