Lídri Európskej únie na štvrtkovom summite v Bruseli oficiálne odsúhlasili druhý úverový program pre Grécko, ktorý má pomôcť odvrátiť bankrot krajiny. Grécky premiér Jorgos Papandreu prisľúbil, že Grécko uskutoční radikálne ekonomické reformy a nový grécky minister financií sa už predtým dohodol s misiou EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) na mimoriadnom zvýšení daní a zoškrtaní výdavkov s cieľom znížiť schodok rozpočtu.
Vývoj v Grécku dáva slovenskému rozhodnutiu za pravdu
Nepožičať Grékom peniaze cez prvú bilaterálnu pôžičku bolo podľa premiérky Ivety Radičovej správne. Ako povedala po prvom dni rokovaní na summite Európskej únie v Bruseli, za pravdu dáva Slovensku v tomto smere aktuálny vývoj.
Gréci totiž dosť nešetrili, krajina je v horšom stave ako pred rokom a nalievaním peňazí z dohodnutých prvých bilaterálnych pôžičiek sa jej dlh iba zvyšuje. O to dôležitejšie sa dnes podľa nej ukazuje nevyhnutnosť dodržiavania jasných pravidiel, konsolidácie verejných rozpočtov a reforiem v rámci eurozóny a únie.
Prečítajte si viac o GRÉCKEJ KRÍZE
„Slovenská republika sa rozhodla správne. Gréci neurobili reálne žiadne úspory. Všetky opatrenia, ktoré urobili, prinesú úspory možno v budúcnosti. Neboli urobené žiadne hĺbkové reformy, preto musí Grécko predkladať nový program,“ skonštatovala.
Európski lídri vo štvrtok skonštatovali, že sú pripravení Grécku s reformami pomáhať, skúsenosťami môže podľa Radičovej pomôcť aj Slovensko. „My sme všetci ochotní a pripravení pomôcť s reformnými programami v tých oblastiach, kde to máme vyskúšané. Aj Slovensko samozrejme, ja som o tom telefonovala predvčerom s pánom premiérom Grécka osobne,“ dodala premiérka. Všetko podstatné však má v rukách grécky parlament, ktorý bude o dôležitých opatreniach rozhodujúcich o vyplatení ďalšej tranže medzinárodnej pomoci rokovať už do konca júna.
Česi aj Briti dávajú od pomoci ruky preč
V súčasnosti už Grécko využíva prostriedky z úverov vo výške 110 miliárd eur, táto pomoc však nie je dostatočná, aby pomohla Grécku uniknúť hrozbe bankrotu.
Bankrot Grécka by bol zrejme vhodnejší cestou, ako ďalšie nalievanie finančnej pomoci Aténam, uviedol v Bruseli český premiér Petr Nečas. Praha sa počas summitu prikláňala k povinnému zapojeniu súkromného sektora do ďalšej pomoci, aj keď nakoniec bude dobrovoľné. Zatiaľ nie je jasné ani to, z akých fondov pôjde ďalší záchranný balík – či len z fondu eurozóny, ako presadzujú Briti či Česi , alebo čiastočne aj z celej EÚ. Britský premiér David Cameron už viackrát uviedol, že Británia nie je pripravená zúčastniť sa na novej pomoci Grécku. Mala by ju podľa neho poskytnúť eurozóna a Medzinárodný menový fond.
Euroval 2 je potrebný, tvrdí premiérka Radičová
Premiérka uviedla, že aktuálny vývoj zďaleka nie je len o Grécku a jeho problémoch. Dôležité je zabrániť, aby sa podobná situácia mohla zopakovať v niektorej z ďalších krajín. Lídri sa preto vo štvrtok zhodli aj na potrebe konsolidácie verejných rozpočtov v rámci celej únie a na silnej potrebe dodržiavania stanovených pravidiel. Na zabezpečenie stability je však podľa premiérky potrebný aj stabilizačný mechanizmus, teda pripravovaný euroval 2. „Je našou povinnosťou zabrániť živelnému neregulovanému pádu niektorej krajiny eurozóny alebo Európskej únie, lebo je to ešte bližšie, ako Lehman Brothers,“ konštatovala.
Ak sa teda v súčasnosti v rámci Európy rozhoduje o zavedení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), rozhoduje sa aj o osudoch Slovákov. Ďalšie rozširovanie dlhovej krízy môže totiž podľa premiérky mnoho z nich pripraviť o miesta podobne, ako to bolo po prepuknutí finančnej krízy. „Ak dnes rozhodujeme o tom, ako postupovať, tak rozhodujeme o zamestnanosti na Slovensku. Predpokladám, že nik nechce, aby sa problémy tentoraz na našom kontinente premietli do štyroch pracovných dní či totálnej straty práce,“ povedala Radičová.
Gréci sa dohodli s inšpektormi na novom pláne. Bude drsný
Grécko sa vo štvrtok dohodlo s inšpektormi Európskej únie a Medzinárodného menového fondu na päťročnom záchrannom pláne.
Kurz eura po správe prudko spevnil a väčšinu hlbokých strát zmazali aj akciové trhy. Za novú pomoc musela krajina sľúbiť ďalšie zvýšenie daní a výdavkové škrty.
Grécky minister financií Evangelos Venizelos vo štvrtok oznámil, že tamojšia socialistická vláda zníži minimálny zdaniteľný príjem na 8000 eur ročne, zvýši daň z vykurovacieho oleja a zavedie jednorazový poplatok zo solidarity. Ten by sa mal pohybovať od jedného do piatich percent príjmu.
Euro tesne po správe vybehlo prudko nahor a voči doláru sa dostalo na zhruba 1,4212 USD. Za celý deň tak strácalo už len asi jedno percento. Pred zverejnením správy sa kurz pohyboval okolo 1,4163 USD. Akcie na burze v New Yorku zmazali podľa Dow Jonesovho indexu viac ako dvojpercentný prepad na polovicu, index Nasdaq sa dokonca dostal do zisku.
Brusel víta plán slovenskej konsolidácie
Európski lídri sa vo štvrtok na summite v Bruseli venovali zatiaľ ekonomickým záležitostiam. Okrem situácie ohľadom dlhovej krízy v eurozóne sa venovali aj reformám v Pakte stability a rastu, teda spomínaným sprísneným podmienkam v rámci fiškálnej politiky. Prerokovali aj odporúčania komisie a rady vyplývajúce z národných programov reforiem jednotlivých krajín. Plán slovenskej konsolidácie v nich Brusel víta. Vidí však napríklad aj priestor na zvýšenie daní, čo však premiérka Radičová odmieta. Súhlasí však s potrebou reforiem na trhu práce či v podnikateľskom prostredí.
V piatok majú premiéri a hlavy štátov na bruselskom summite Európskej rady na programe ešte diskusiu o pripravovaných zmenách v azylovej a migračnej politike. Očakáva sa aj vyhlásenie rady k prístupovým rokovaniam s Chorvátskom, ktoré by sa malo stať ďalším členom Európskej únie.