Najskôr ste oznámili, že nebudete kandidovať do parlamentu. Potom, že odídete aj z SDKÚ a naposledy, že sa už nebudete uchádzať o úrad prezidenta. Nie ste povolaná pre politiku?
Myslím si, že som povolaná pre politiku. Tak ako každý človek, lebo aj voliči raz za štyri roky vo voľbách rozhodujú o politike. Politika je zvláštna v tom, že nám vstupuje do každodennosti a do našich domácností a tak sme jej súčasťou tým, že ju pravidelne komentujeme a diskutujeme o nej.
Mikuláš Dzurinda má rád povolanie politika, baví ho byť ministrom zahraničia. Vám takáto motivácia chýba?
Som nesmierne vďačná za túto životnú príležitosť, ktorú mi občania zverili do rúk. Žila som touto funkciou 24 hodín denne. Je to skôr pochopenie, že politika je o realizácii možného v rámci daných súradníc a rozloženia síl a to sa niekedy javí ako veľmi, veľmi zväzujúce. Na niektoré dobré námety a riešenia kvôli konkrétnej koaličnej sile v parlamente musíte istým spôsobom rezignovať a nemáte šancu ich presadiť. Toto ma mrzí.
Odchádzate z politiky, hoci ste najpopulárnejšia spomedzi politikov pravice. Máte pocit, že ste osobne natoľko zlyhali, že nič iné vám ani nezostalo?
V otázke je protirečenie. Občania nehodnotia moje pôsobenie ako zlyhanie. Keby to bola pravda, tak by ste nemohli konštatovať moje osobné preferencie. Je to obrovský prejav dôvery, nie konštatovanie zlyhania. Rozhodnutie uchádzať sa o dôveru občanov je na konkrétnom politikovi so všetkými plusmi a mínusmi, ktoré sú s tým spojené, a myslím si, že každý politik má na takéto rozhodnutie právo.
Nemali by ste ako premiérka jednoduchšiu pozíciu, keby ste boli bývali aj predsedníčkou SDKÚ?
Neviem, či sme mali vôbec na politickej scéne Slovenska takúto situáciu. Bola to pre nás v SDKÚ situácia, ktorá znamenala hľadať úplne nové spôsoby komunikácie medzi predsedom strany, ktorý je zároveň ministrom vo vláde, a premiérkou, ktorá bola podpredsedníčkou danej strany. Takže taký štvoruholník pozícií, v ktorom vo väčšine prípadov sme sa dokázali dohodnúť, ale určite to nebolo také jednoduché a priamočiare, ako keď je to v spojenom garde.
Prečo ste rezignovali na súboj s Mikulášom Dzurindom o post predsedu?
Nebola to rezignácia. Môj predchodca premiér Robert Fico zdôvodňoval, že je rozumné tieto dve funkcie oddeliť, lebo nie je možné ich naraz vykonávať naplno. S tým súhlasím.
Nepovažujete to za chybu?
Nie.
Hovoríte, že chcete presadzovať hodnoty a programové riešenia. Tie sú však ukotvené v straníckom prostredí, ktoré je aj o moci. Ak túto moc nemáte, nepresadzuje sa potom ťažšie?
Myslím si, že ústavná funkcia premiéra sama definuje moc, a nie malú. Ide o to, ako s mocou, ktorá pramení z volieb a je delegovaná od občanov, narábate. To, čo umožňuje vykonávať takéto poslanie, je dostatočná koaličná väčšina v parlamente a stabilita koalície. Je to viac o komunikácii naprieč politickým spektrom, ako primárne dovnútra vlastnej politickej strany.
Ale prečo vás Prezídium SDKÚ nepodržalo v niektorých kľúčových veciach. Napríklad v kauze budovy daňového úradu v Košiciach?
To nie je o tom, že nepodržali Ivetu Radičovú.
Však ste to sama pred časom povedali.
Nie. Povedala som iné. Povedala som, že prezídium má na túto tému iný názor. Hodnotovo to vnímajú inak. Okrem predsedu poslaneckého klubu. Stretli sa dva postoje, pričom tí ostatní tvorili väčšinu.
Otázka je, či toto hodnotové vnímanie neprevzali od predsedu, a teda toho, kto drží v rukách moc nad stranou.
Bola to otvorená diskusia a nemyslím si, že sú to neosobnosti, ktoré by nemali vlastný názor.
V otvorenom liste členom a sympatizantom SDKÚ píšete, že neschválenie eurovalu by znamenalo namiesto pokoja a stability vyradenie zo spoločenstva eurozóny a s veľkou pravdepodobnosťou aj z EÚ. Až také dôsledky by malo neschválenie eurovalu pre Slovensko?
My sme ratifikovali euroval v auguste 2010 väčšinou poslancov parlamentu. Zároveň sa začal napĺňať aj programovo. Ručíme za pôžičku Írsku a Portugalsku. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie nápomocné v kríze. Celá diskusia sa dnes posunula. Dnes je o tom, ako zabrániť ekonomickej recesii. Už vieme, že prognóza ekonomického spomaľovania je krutá a má na nás jednoznačný dosah. Zadanie pre nás je, ako udržať úverovú kapacitu bánk vo vzťahu k tvorbe pracovných miest a aké nástroje prijať na udržanie existujúcich pracovných miest.
A je pravdivá veta, že by nám neschválenie eurovalu prinieslo vylúčenie z EÚ? Nebolo to prehnané tvrdenie?
Európska únia a eurozóna sú budované na princípe politickej dohody. Keď nie ste tímový hráč, vylučujete sa z existujúcich dohôd.
Aj vám to naznačili?
Tu nejde o naznačenie. Tak to neprebieha. Jednoducho nebudete súčasťou jedného programu, potom ďalšieho. Čiže je to samovylúčenie z dôležitých rozhodovacích procesov.
Neurobila koalícia chybu, keď sa do poslednej chvíle spoliehala na SaS? Veď tí, ktorí poznajú pána Sulíka, vedia, že je neoblomný, čo sa ukázalo aj pri kauze hayekovci.
Práve kauza, ktorú spomínate, je príkladom, že sme sa vedeli dohodnúť, pretože tam sme sa s pánom Sulíkom dohodli na postupe a obidvaja sme ho dodržali. Keby bol neoblomný, tak pán Chren by bol dodnes štátnym tajomníkom. Téma eurovalu mala svoj vývoj. V auguste 2010 SaS nemala výhradu k tomuto mechanizmu. Navyše, Slovensko ako prvé prijalo podmienky, za akých bude takýto mechanizmus podporovať. Prvý raz naša vláda formulovala podmienky, napríklad nevyhnutnosť účasti súkromného sektora, podmienka regulovaného bankrotu atď. Neskôr sa naše pripomienky stali súčasťou celého mechanizmu aj ostatných krajín. Pokúšala som sa presvedčiť SaS a pána Sulíka, že ten mechanizmus sa vyvíja, a tak ako v auguste 2010 naše podmienky boli nepredstaviteľné a neboli súčasťou toho mechanizmu, dnes už sú. A máme ďalšie podmienky, a tie sa postupom času tiež stanú súčasťou toho mechanizmu. Práve dôkaz tohto vývoja ma oprávňoval dôverovať v to, že nájdeme dobrý kompromis. Druhý dôvod boli samotné vyhlásenia pána Sulíka, v ktorých pripúšťal, že rokujeme a hľadáme dohodu.
Ešte pred hlasovaním parlamentu vás Sulík niekoľkokrát posielal za Smerom. Nebolo lepšie rokovať so Smerom, nedalo sa tým predísť predčasným voľbám?
Osobne som pozvala pána predsedu Fica na rokovanie a nielen jeho, ale aj predsedov všetkých politických strán z dôvodu hľadania podpory. Predseda Smeru sa vyjadril jasne: keď podporí celá koalícia, potom sa pridá aj opozícia. My sme pokračovali s SaS v rokovaniach do poslednej sekundy pri rôznych variáciách možného kompromisu.
Možno na počiatku ani Smer nerátal, že dosiahne tak veľa ako predčasné voľby.
Neviem, s čím počítal alebo nepočítal Smer. Opieram sa o ich vyjadrenia a tie boli jasné hneď na začiatku – spojiť s hlasovaním o dôvere vláde. To nie je môj výrok.
Najskôr chcel Robert Fico rokovať s predsedami, až potom prišiel s požiadavkou predčasných volieb.
Je na predsedoch, ako sa rozhodli.
Aká vláda čaká Slovensko po voľbách?
Jedna možnosť je, že Smer získa dostatočnú väčšinu na to, aby zostavil vládu sám. Druhá možnosť je, že nejaké hlasy budú chýbať a Smer sa pokúsi o pravo-ľavú koalíciu s nejakým partnerom. Alebo opäť vznikne stredopravá koalícia, ktorá však predpokladá zmenu postoja SaS k mechanizmom eurozóny. Ak sa ten nezmení, každé dva-tri týždne sa budú objavovať nové a nové problémy. Obnova pôvodnej koaličnej zostavy je pre mňa ťažko predstaviteľná.
V roku 2006 ste sa prihovorili za pravo-ľavú vládu SDKÚ a Smer. Povedali by ste to aj teraz?
Bolo to v čase, keď nebola žiadna skúsenosť s vládnutím Smeru. Vzápätí boli štyri roky pri moci Smer, HZDS a SNS. Po skúsenostiach zo štýlu ich vládnutia môžem jednoznačne povedať, že nie.
Vtedy ste povedali, že by to bola stabilná vláda. Teraz by stabilná nebola?
Už som na túto otázku odpovedala. Po skúsenostiach, akým spôsobom Smer vládol, čo má za sebou, dnes hovorím nie.
A čo keď to bude nevyhnutné?
Čo je nevyhnutné?
Nevyhnutná je politická stabilita.
Občania rozhodujú svojimi hlasmi o sile tej-ktorej politickej strany. V Belgicku rozhodli tak, že nevedia pomaly dva roky zostaviť novú vládu. Nič nie je nevyhnutné.
Budeme rok, dva bez vlády?
Nie, to nehovorím. V Česku trvalo 11 mesiacov, kým zostavili vládu. To nie je nič, čo sa nemôže stať. Hlavne v časoch krízy je to častý prejav vôle, respektíve nevôle voličov, keď nedelegujú dostatočnú silu uchádzajúcim sa politickým subjektom. Treba to prijať ako realitu.
Veríte, že štátny rozpočet v parlamente prejde?
Čakáme na prognózu. Už po prvej prognóze sme menili štátny rozpočet, lebo sme mali mínus 240 miliónov eur. Presnú prognózu by sme mali mať od ministerstva financií o niekoľko dní. NBS bude mať prognózu až v decembri. Už teraz si dovolím tvrdiť, že to nebude prognóza, ktorá povie, hurá, máme plus a môžeme pridať. Naopak, bude menej zdrojov. Je záujmom prijať zákon o štátnom rozpočte, lebo to je tiež jeden zo znakov stability krajiny a dôveryhodnosti voči finančným trhom.
Igor Matovič žiada za podporu rozpočtu zmrazenie platov politikov, majú im stúpnuť o stovky eur a strany sa majú podľa neho spolupodieľať so štátom na financovaní volieb. Je to prijateľné?
Poznám tieto podmienky. Zmrazenie platov bolo vždy zámerom vlády. Prišlo rozhodnutie Ústavného súdu a vtedy sme sa všetci zapotili, lebo to znamenalo doplácať to, čo sme predtým zoškrtali. Pre mňa toto zadanie nie je zadaním, či niekto chce alebo nechce. Vôľa tu je. Pre mňa je to skôr zadanie ako, aby to opäť Ústavný súd nevrátil späť.
Zmrazíte teda platy ústavným činiteľom okrem sudcov?
Lenže na platy poslancov automaticky nadväzujú platy ostatných, aj sudcov.
Keď sa budú ľudí po desiatich či pätnástich rokoch pýtať, s čím si spájajú vládu Ivety Radičovej, čo môžu tak najčastejšie hovoriť?
Občania si pamätajú tých, ktorí v politike zostávajú. Tých, ktorí v nej nie sú, veľmi rýchlo vytesnia z pamäte.
Vo všeobecnosti si ľudia pamätajú negatívne veci. V hodnoteniach pôsobenia vašej vlády sa často hovorilo o chaose. Súhlasíte?
Chaos je tvorivá kategória. Opäť by som musela vymenovať spektrum hodnotení od veľmi ráznych a rýchlych krokov k transparentnému vládnutiu, vďaka čomu sme v úzkej skupine krajín z celého sveta a vďaka čomu máme prívlastok, že sme spustili bezprecedentný protikorupčný program. To nie sú moje slová. Ak sa týmto vláda zapíše do histórie, tak je to slušný krok.
Český premiér Miloš Zeman napísal po odchode z politiky knihu s názvom – Ako som sa mýlil v politike. Vaša kniha by mala aký názov?
Tých názvov sa núka viacero. Nebudem písať politologickú esej, aj keď mám na to dekrét a profesúru. Ale možno napíšem niečo veľmi odľahčené, úsmevné čítanie o tom, že nik nedokáže povedať to, čo politik. Niečo v takomto zmysle – na otázku: Ale pán politik, veď predtým ste hovorili niečo iné, politik odpovie: Áno, harmonicky, konzistentne sa vyvíjam.