„To bol vzor, ktorý dostával občan. Preto každé percento nad 20 percent je istým pozitívnym výsledkom,“ povedal Kusý. Účasť podľa neho svedčí o „akej-takej uvedomelej voličskej základni“ na Slovensku. Politológ vníma pozitívne, že viacero hlasujúcich chápe voľbu ako svoju občiansku povinnosť, čo nepochopili ministri.
Na všetkých šesť otázok odpovedala väčšina hlasujúcich kladne. Podľa Kusého je to výsledok, aký obraz má občan o politikoch. „Pre politika je to výpoveď, toto si o vás, o vašej politike myslia občania a tieto otázky by ste mali riešiť týmto spôsobom,“ konštatuje Kusý.
Aj keď plebiscitu robila kampaň len SaS, Kusý si myslí, že hlasujúci neprišli k urnám z politickej motivácie, ale s cieľom niečo zmeniť. Občania podľa neho citlivo vnímajú privilegované postavenie politikov v spoločnosti a poslaneckú imunitu, ktorej sa je zákonodarca ochotný zbaviť. „Aj nákup lacnejších áut nie je pre štátnu pokladňu bohvieaký zisk, ale je to ušľachtilé gesto,“ tvrdí Kusý.
Najviac hlasujúci v sobotu podporili otázky, ktoré sa týkali priestupkovej poslaneckej imunity či nákupu lacnejších limuzín pre Národnú radu SR. Kolónku „nie“ častejšie zaškrtli pri návrhu zrušiť koncesionárske poplatky, návrhu vyňať osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona a návrhu zaviesť internetovú voľbu poslancov do Národnej rady SR i Európskeho parlamentu.
„Tieto otázky nie sú poväčšine také, aby sa priamo týkali ľudí, ich životnej úrovne. Týkajú sa najmä tých, ktorí nad tým politicky rozmýšľajú, tí to vedia posúdiť, ale prevažná časť občanov takto neuvažuje,“ dodal Kusý.
Tóth: Účasť najvyšších ústavných činiteľov je trápnou vizitkou
Účasť predsedníčky vlády Ivety Radičovej, predsedu parlamentu Richarda Sulíka a prezidenta Ivana Gašparoviča v referende je trápna vizitka pre najvyšších ústavných činiteľov, domnieva sa politológ Rastislav Tóth. „Stotožnili sa s postojom asi 20 percent ľudí, čo je veľmi trápna vizitka pre slovenskú politickú elitu,“ uviedol.
„Mnoho ľudí vie, že ústava deklasuje referendum na drahý prieskum verejnej mienky, pretože nie je záväzné ani pre vládu, ani pre parlament, takže sa nič nemusí diať bez ohľadu na to, ako dopadne,“ povedal Tóth, ktorého takmer 23-percentná účasť na hlasovaní neprekvapila.
Politológ sa nedomnieva, že by výsledky konkrétnych bodov referenda mohli nejakým spôsobom ovplyvniť politické dianie na Slovensku. Podľa neho bude opozícia vo vyhláseniach poukazovať na to, že sa celonárodného hlasovania, ktoré stálo štát viac ako 7,2 milióna eur, nezúčastnilo takmer 80 percent voličov, kým strany vládnej koalície budú zdôrazňovať, že hlasujúci v prevažnej väčšine podporili všetkých šesť iniciatív, ku ktorým sa mohli vyjadriť.
Tóth sa taktiež priznal, že by ho prekvapilo, ak by v priebehu vládneho obdobia súčasnej koalície prešiel návrh zrušenia imunity, ktorý v celonárodnom hlasovaní podporilo takmer 96 percent voličov. „Tam budú nejaké, akoby formálne problémy. Ale neviem si to predstaviť,“ konštatoval. Zároveň pripomenul, že podobná iniciatíva českého parlamentu sa skončila neúspechom, keď sa po prijatí zákona o zúžení imunity faktický ukázalo, že dodatky poslancom ich imunitu naopak rozšírili.
Malová: Občania chcú rovnosť s politikmi
Takmer stopercentný súhlas pri otázkach referenda svedčia o istej politickej kultúre našej spoločnosti. Tvrdí to vedúca katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová.
„Prejavuje sa tu istá miera rovnostárstva, to znamená, že prevažná väčšina občanov nemá rada veľké majetkové rozdiely, najmä tam, kde si myslí, kde sú nezaslúžené,“ uviedla Malová. Pri otázkach o imunite a počte poslancov mali hlasujúci vyhranený názor vďaka početným spoločenským diskusiám.
Podľa politologičky sa občania postavili k imunite poslancov na základe princípu rovnosti medzi sebou a politikom. „Hlasovanie o znížení počtu poslancov hovorí o negatívnom vzťahu k politikom, občania tým dali najavo, že poslancov je príliš veľa a majú nezaslúžené výhody,“ konštatuje Malová.
Výsledky ju prekvapili pri otázke o možnosti voliť v parlamentných voľbách a tiež voľbách do Európskeho parlamentu cez internet, proti ktorej bolo viac ako 22 percent hlasujúcich.
„Predpokladala som, že pôjdu hlasovať predovšetkým stúpenci SaS, čo je liberálna a moderná strana s podporou predovšetkým mladých,“ uviedla Malová. Časť občanov podľa nej pri tejto otázke prejavila neskúsenosť a nedôveru v nové formy. „O imunite sa diskutuje už od revolúcie, internetové hlasovanie sa stalo súčasťou verejnej debaty po prvý raz,“ dodala Malová.
Zmätene sa podľa Malovej postavili občania i k zrušeniu práva na odpoveď osobám povereným výkonom verejnej moci, ktoré im dnes prislúcha podľa tlačového zákona. „Otázky koncesií alebo práva na odpoveď si vyžadujú informovaného aj vzdelaného voliča, ktorý tým veciam trochu viac rozumie,“ myslí si Malová.
Zeman: SaS potrebovala referendum dotiahnuť do konca
Petícia za referendum bola výrazná forma politickej reklamy strany Sloboda a Solidarita, preto ju táto strana potrebovala dotiahnuť do konca, myslí si to sociológ Milan Zeman zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
„Treba si uvedomiť, že SaS vyšla s tou iniciatívou dávno pred voľbami, takže to bola výrazná forma ich politickej reklamy ako sa zviditeľniť pred voľbami. SaS pravdepodobne nepočítali s tým, že po voľbách budú vo vláde. Teraz to už bolo potrebné nejako dotiahnuť do konca, lebo v podstate viacero z tých otázok z referenda je v Programovom vyhlásení vlády,“ povedal Zeman.
Z toho dôvodu bolo podľa sociológa referendum pre stranu SaS možno aj nepríjemné alebo až zbytočné. „Ale už bolo treba nestratiť tvár a dotiahnuť to do konca. Lebo oni vlastne nezískali širokú podporu samotnej vládnej koalície, čo je vážna vec,“ vysvetlil.
Zeman si myslí, že keby plebiscit podporili všetky strany vládnej koalície, účasť oprávnených voličov by bola ešte vyššia. Na referende sa zúčastnilo podľa neoficiálnych výsledkov 22,84 percenta oprávnených občanov. „Vzhľadom na to, aká bola kampaň, a že to nemalo širokú podporu politických strán, tak tá účasť nie je nakoniec až taká zlá,“ povedal Zeman.