Príhovor je rozpísaný na desiatich tabuliach zasadených pozdĺž nového náučného chodníka. Počas hodinovej prechádzky sa tak môžu návštevníci dozvedieť čo-to o zubroch a ich záchrannom chove na Slovensku. Zubria zvernica sa tiež stala štrnástym významným lesníckym miestom na Slovensku.
V roku 1958 žilo na svete len 150 jedincov, dnes ich je takmer štyritisíc. „V zubrej zvernici ich pobehuje 19, z toho štyri sú najnovšie prírastky – Sidónia, Siréna, Sivana a Siraja. Mená všetkých zubrích teliatok narodených na Slovensku sa podľa medzinárodnej dohody musia začínať na Si,“ prezradila chovateľka Zdenka Marková.
Zubrí Adam a Eva sa volali Putifár a Pumarka. Pochádzali z Poľska. Ich dočasným rajom mali byť Tatry, neskôr ich presťahovali do Topoľčianok. Tu sa zoznámili s ďalším bieloruským párom Berekom a Begliankou. Ich deti neskôr posielali do ďalších záchranných staníc, zoologických záhrad a súkromných chovov.
Miesto, kde slovenská zubria prarodina vyrastala, sa volalo Karanténa. Dnes je už prístupné aj pre verejnosť, v zrekonštruovanom domčeku visia rodinné zubrie fotografie.
Ešte niekoľko dní budú mať návštevníci príležitosť vidieť aj súboje býkov. Ruja sa však zakrátko skončí. Jana Rusiňáková, ktorá sa vybrala na prechádzku aj s deťmi, nijakých rohatých bitkárov nezazrela. Na plote je upozornenie, aby človek nešiel bližšie ako jeden meter, ona však nezašla ani do vzdialenosti piatich metrov. „Mám strach. Je to krásne, no predsa len veľké zviera. Práve máme so synmi dilemu, či je zubor väčší ako bizón.“
Väčší asi nie je. „Skôr štíhlejší a vyšší. Zubry narastú do výšky 1,9 metra, bizóny len do 1,5 metra. Hmotnosť pritom majú rovnakú. Jednu tonu,“ spresnila Marková. Zubry pritom päťdesiatku neoslavujú. Dožívajú sa 20, najviac 30 rokov.