Odkaz, ktorý napísal páter Vladimír Pavla zo Spoločnosti Ježišovej, by sa na verejnosť nemal dostať skôr ako o sto rokov. Tak dlho by podľa architekta Petra Seidla mala vynovená medená strecha vydržať. Páter Pavla v sedemstranovom dokumente opísal Európsku úniu, postavenie Slovenska, cirkvi, opísal aktivity jezuitskej komunity, venoval sa aj Trnave. „Do veže sa vrátili aj dokumenty z rokov 1875 a 1898, ktoré sme v nej v lete našli. Pridali sme tam nejaké staršie mince, ale aj eurá, aby o sto rokov vedeli, čím sme platili. Išli tam aj propagačné materiály o meste a niečo z nášho vydavateľstva Dobrá kniha,“ skonštatoval Pavla, ktorý rekonštrukciu kostola zastrešuje.
Práca na jezuitskom kostole bola pre chlapov zo žilinskej firmy rovnaká ako na iných kostoloch. „Len s tým rozdielom, že tento kostol nemá jednu vežu, ale dve,“ podotkol stavbyvedúci. Majstri vymieňali hlavne plechové časti, väčšina drevených prvkov bola v poriadku. „Ak je drevená konštrukcia v suchu, tak potom prežije stáročia,“ skonštatovala Daniela Zacharová z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Dôkazom jej slov sú nosné časti oboch veží, ktoré zostali z väčšej časti pôvodné. Kostol pritom pochádza z prvej polovice 18. storočia.
Vkladanie posolstiev pre budúce generácie nie je v malom Ríme ničím novým. Dokumenty zo súčasnosti ukrýva v sebe Mestská veža, ale aj obidve veže Baziliky sv. Mikuláša a veže ďalších kostolov. Rekonštrukcia jezuitského kostola je výnimočná tým, že rehoľná Spoločnosť Ježišova na ňu získala peniaze z prostriedkov Európskej únie vďaka cezhraničnej spolupráci jezuitov s českým Velehradom.