Nové mosty cez Ipeľ prácu nepriniesli

Ani nové pracovné príležitosti, ani rozvoj turizmu. Taká je realita rok po otvorení dvoch nových mostov spájajúcich Slovensko a Maďarsko cez rieku Ipeľ. Prvý, v časti obce Trenč zvanej Rároš v okrese Lučenec, otvorili vlani v decembri, druhý, v obci Peťov vo Veľkokrtíšskom okrese, vo februári tohto roku.

12.12.2012 12:00
most, ipeľ, slovensko-maďarsko Foto:
Starosta Kováčoviec vidí prínosy prepojenia Slovenska a Maďarska cez Ipeľ v poľnohospodárstve.
debata (5)

Očakávania starostov najbližších obcí na slovenskej strane hranice boli pritom veľké. Verili, že otvorenie mostov pomôže desiatkam nezamestnaným nájsť na druhej strane Ipľa prácu. Okrem toho to malo priniesť aj rozvoj turistického ruchu. Starostovia sú však sklamaní. „Za ten rok si z našej obce nenašiel prácu v Maďarsku nikto. Miera nezamestnanosti sa neznížila. Ostala na úrovni 90 percent,“ konštatuje starostka Trenča Mária Bednárová.

Podobné skúsenosti má starosta obce Muľa Vojtech Nagy. „Nemám vedomosť o tom, že by sa po otvorení mosta niekto od nás zamestnal v Maďarsku. Nezamestnanosť u nás to neovplyvnilo. Stále atakuje úroveň 80 percent,“ prízvukuje Nagy. Za pozitíva posledného roku však považuje, že otvorenie mosta skrátilo ľuďom z dediny, ktorí chcú ísť napríklad do maďarského mesta Sálgotarján, cestu o pol hodiny a to, že sa rodiny z oboch strán Ipľa môžu častejšie navštevovať, lebo majú k sebe bližšie.

Viac dôvodov na optimizmus čo zamestnania týka, nemá ani starosta Kováčoviec v okrese Veľký Krtíš Jozef Filip. „Z našej obce má prácu len 97 ľudí, z toho asi 15 percent pracuje v Maďarsku. Len dvaja z nich sú ale takí, ktorí si robotu na druhej strane Ipľa našli až po otvorení mosta v Peťove. Za rok síce 28-percentná nezamestnanosť v obci mierne klesla, no len preto, že niekoľko ľudí dovŕšilo dôchodkový vek a vyškrtli ich z evidencie nezamestnaných,“ povedal Filip.

Starosta Kováčoviec vidí prínosy prepojenia Slovenska a Maďarska cez Ipeľ v poľnohospodár­stve. V čase žatvy si obce na oboch stranách rieky vypomáhali kombajnmi či inou technikou. Príčinou, prečo otvorenie mosta neprinieslo ľuďom od nás viac pracovných príležitostí, je podľa Filipa to, že aj Maďarsko a najmä jeho sever je v podobných sociálno-ekonomických problémoch ako slovenský juh. „Kríza zasiahla napríklad aj priemyselný park v maďarskom Szécsényi, kde v minulosti pracovalo 5-tisíc ľudí a dnes je ich niekoľkonásobne menej,“ dodáva starosta.

Hovorkyňa úradu práce vo Veľkom Krtíši Silvia Cellengová hovorí, že ľudí od práce v Maďarsku, ak sa aj nejaká nájde, môže odrádzať aj výška mzdy, ktorá je nižšia ako na Slovensku. Spôsobené je to kurzom forintu. „Náš úrad nezaznamenal za posledný rok zvýšený počet ľudí dochádzajúcich za prácou do Maďarska. Miera nezamestnanosti v našom regióne bola ku koncu vlaňajšieho októbra 24,14 percenta, ku koncu októbra tohto roku dokonca ešte vyššia – 24,64 percenta,“ podotkla Cellengová.

Podobne je to na úrade práce v Lučenci. Lucia Gaálová z oddelenia informačno-poradenských a sprostredkova­teľských služieb informovala, že vlani v októbri mali nezamestnanosť 23,54 percenta, tento rok v tom istom období 23,94 percenta. Informáciami o počte ľudí zo Slovenska pracujúcich v Maďarsku úrady práce nedisponujú.

Starosta obce Dolná Strehová Dušan Mališ tiež nezaznamenal prípad, že by si po otvorení mostov našiel niekto z obyvateľov ich obce prácu v Maďarsku, no zaregistroval aj iné skutočnosti. „Je to len môj subjektívny názor, ale nevšimol som si za ten rok ani posun v oblasti turizmu. Keď prechádzam okolo mosta v Rároši, vždy je prázdny. Nevídam tam ani cykloturistov. Zmenu necítime ani v našom akvaparku, do ktorého nám otvorenie mosta cez Ipeľ nepriviedlo nových turistov z Maďarska,“ podčiarkol Mališ.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba