Väzenie si v uliciach odrábajú stovky odsúdených

Možnosť odpracovať si na slobode pobyt vo väzení dostáva každý rok niekoľko sto ľudí, ktorí spáchali prečin a neboli odsúdení na viac ako päť rokov. Umožňuje to trest povinnej práce. Najviac odsúdených, ktorí za takúto prácu nemajú nárok na odmenu, využívajú samosprávy.

05.02.2013 17:00
väzeň, väzenie, väznica, basa, Foto:
Ilustračná fotografia
debata (3)

Štrnásť odsúdených pracovalo v minulom roku v uliciach Hnúšte. „Zatiaľ sme s tými ľuďmi nemali žiadne problémy a sú určite prínosom pre mesto. Využívame ich najmä na jednoduchšie pomocné práce, ale mali sme aj remeselníkov, maliara či murára, a tých sme zaangažovali do prípravy nových priestorov pre výtvarný odbor. Spolupracovať so súdom a odsúdenými chceme v tomto smere aj do budúcna,“ poznamenal primátor Michal Bagačka. V súčasnosti si v Hnúšti trest odrábajú dvaja ľudia.

Trest povinnej práce môže súd uložiť len so súhlasom odsúdeného. Hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Silvia Svitková vysvetľuje, že povinná práca je vo výmere od 40 do 300 hodín. „Podmienkou je to, že odsúdený ju musí vykonať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu tak, aby za jeden kalendárny mesiac odpracoval najmenej dvadsať hodín. Ak by tieto podmienky vlastnou vinou nesplnil, súd premení zvyšok trestu na trest odňatia slobody. Za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň vo väzbe nepodmienečne,“ zdôraznila Svitková.

Počty uložených trestov povinnej práce podľa krajov (2011)

Kraj počty uložených trestov

Bratislavský 44
Trnavský 317
Trenčiansky 64
Nitriansky 260
Žilinský 202
Banskobystrický 663
Prešovský 360
Košický 355
Spolu 2 265

Odsúdení si trest môžu odpracovať v prospech štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom či ochranou ľudských práv alebo inou verejnoprospešnou činnosťou. Súd a druhá strana podpíšu najskôr písomnú dohodu. Samospráva či iná organizácia súdu zároveň oznámia druh, miesto a rozsah práce, ktorú bude odsúdený vykonávať. Ten je počas prác pod dozorom.

V Hnúšti kontrolujú prácu odsúdených mestskí policajti. Ich náčelník Milan Migaľa potvrdzuje, že niektorí z týchto ľudí si naozaj vyžadujú intenzívnejší dozor. „Najmä tí, ktorí ešte vo väzení neboli. Niektorí ako by si neuvedomovali, že nie sú na aktivačných prácach, ale že si odpykávajú trest. Ľudia, ktorí už vo väzení boli, vedia, že to prináša odlúčenie od rodiny, a preto si pobyt vo väzení nahradený prácou vážia viac,“ poznamenal Migaľa.

Skúsenosti s podobnými prípadmi majú aj vo Veľkom Krtíši a Rimavskej Sobote. Hovorkyňa veľkokrtíšskej samosprávy Erika Grega povedala, že v roku 2011 využívalo mesto jedného človeka na čistenie verejných priestorov, vlani to boli dvaja. V Rimavskej Sobote čistí ulice asi dvadsiatka odsúdených, ktorých dozorujú Technické služby. „Aj u nás sme s možnosťou použiť týchto ľudí spokojní, a preto ak bude možnosť, podpíšeme so súdom aj ďalšie dohody,“ dodal primátor Jozef Šimko.

Vedúci Ústavu verejného práva na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Peter Polák je zástancom takého trestu. Podľa neho by súdy povinnú prácu mali udeľovať vo väčšej miere ako doteraz. Polák ju považuje za vhodnú alternatívu k trestu odňatia slobody a má aj výchovný charakter. „Je to dobrý a perspektívny trest. Jeho udeľovanie považujem za dobré pri páchateľoch menej závažných trestných činov, u ktorých nie je rizikom odpykávanie si trestu na slobode. Výhodou je aj to, že odsúdený nie je vytrhávaný z rodinného a pracovného prostredia, čo má aj ekonomické výhody. Môže ďalej pracovať, na druhej strane štát takto ušetrí peniaze, ktoré by stál jeho pobyt vo väzení,“ podčiarkol Polák. Trest povinnej práce má podľa neho pôvod v USA, bežne ho používajú aj európske krajiny ako krajiny Beneluxu, ale i susedné Česko.

Celoslovenské štatistiky za minulý rok o počte osôb, ktorým bol uložený trest povinnej práce, ešte k dispozícii nie sú. Predvlani bol v rámci celého Slovenska uložený trest povinnej práce 2 265 odsúdeným.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba