Táto požiadavka je jednou z reakcií starostov a primátorov na zámer vlády postaviť v Jaslovských Bohuniciach nové bloky. Zaznela na včerajšom sneme Regionálneho združenia miest a obcí – región JE Jaslovské Bohunice, ktoré zastrešuje približne 170 obcí.
„Podľa našich informácií je poistenie v prípade takýchto škôd veľmi nízke. Prevádzkovateľ v súčasnosti zodpovedá za škodu do výšky 75 miliónov eur. Na jedného obyvateľa z oblasti by tak pripadlo 300 eur. Za túto sumu sa človek po takejto udalosti nedokáže znova postaviť na nohy,“ uviedol novozvolený predseda združenia, primátor Piešťan Remo Cicutto. V pásme ohrozenia žije približne štvrť milióna obyvateľov.
Ministerstvo hospodárstva je podľa hovorcu Stanislava Jurikoviča pripravené o tejto požiadavke diskutovať. „V rámci prípravy projektu nového jadrového zdroja sú hodnotené všetky relevantné oblasti aj problematika právnej úpravy zodpovednosti za jadrovú škodu,“ uviedol.
Primátori a starostovia tiež avizovali, že plánujú podrobne skúmať vplyvy jadrovej elektrárne na život ľudí a životné prostredie. Oslovia akademikov a odborníkov. „Pripravujeme prieskumy, chceme spracovať analýzy vplyvu. Je to otázka zdravia, vývoja za posledných 10 až 20 rokov. Zaujíma nás tiež prognóza,“ povedal Cicutto. Na tieto analýzy združenie vyčlenilo sumu 20-tisíc eur. Až keď budú tieto prieskumy hotové, združenie vydá definitívne stanovisko k stavbe nových blokov v Jaslovských Bohuniciach. Medzi starostami sú totiž stále rozdielne názory.
Starosta Radošoviec je výstavbe naklonený. Radošovčanom už teraz prináša úžitok, výhodne predávajú pozemky pod budúcou elektrárňou za sumu 100-tisíc za hektár. Starosta očakáva, že si vďaka novej elektrárni prilepší aj obecný rozpočet, prinesie tiež stovky pracovných miest. Lokalita bola podľa neho „odsúdená“ na jadrovú energetiku už pred desiatkami rokov. Iní starostovia zas poukazujú na veľkú ekologickú záťaž, podobne aj organizácia Greenpeace.
„Čím viac bude Slovensko využívať jadrovú energetiku, tým viac kapacít na skladovanie rádioaktívnych materiálov bude potrebných. Ide o bludný kruh. Proti týmto plánom by sa mali postaviť samotní dotknutí občania a ich zástupcovia,“ mienila Andrea Zlatňanská. Odhadovaná investícia vo výške 6 miliárd eur podľa nej nemusí byť konečná, všade vo svete sa vraj reaktory predražujú. „Vo Fínsku sa napríklad cena reaktora vyšplhala na 8,5 miliardy eur a ešte ani zďaleka sa výstavba neblíži ku koncu.“
Ešte stále sa tiež nerozhodlo, kto novú elektráreň postaví. Česká spoločnosť ČEZ to nebude, pretože pripravujú inú veľkú investíciu v Temelíne. Svoj 49-percentný podiel v Jadrovej a energetickej spoločnosti Slovenska, JESS, plánuje predať. Záujem má ruská spoločnosť Rosatom, tá však od štátu žiada garancie stabilných cien elektriny. Vláda zriadila expertnú komisiu, ktorá tento nárok posúdi.
Podľa analytika inštitútu INESS Martina Vlachynského takáto požiadavka naznačuje, že investícia do nových blokov nie je vôbec výhodná. „Niet sa čo diviť, cena silovej elektriny v Európe už nejaký čas klesá. Viaceré krajiny majú nadbytok elektriny, medzi ne sa zaradí po dostavbe Mochoviec aj Slovensko. Je vcelku možné, že ak postavíme ešte ďalšiu elektráreň v Bohuniciach, tak o naše prebytky nebude na trhu v Európe záujem.“
Vlachynský by preto na požiadavku Rusov nepristúpil. „Ak by sme mali zafixované ceny na vyššej úrovni, občania by ten rozdiel museli doplácať. Pripomínam, že štát od roku 2009 garantuje výkupné ceny z obnoviteľných zdrojov energie, čo sa už nepekne stihlo odraziť na našich účtoch za elektrinu,“ upozornil.
Čo žiadajú starostovia od vlády
- aby sa všetky obce v pásme ohrozenia do 21 kilometrov mohli vyjadriť k výstavbe novej jadrovej elektrárne, teraz sa k stavbe vyjadrujú len obce v tesnej blízkosti
- prijatie zákona o poplatkoch za rádioaktívny odpad a vyhorené jadrové palivo, doteraz obce zbierali len poplatky za umiestnenie jadrového zariadenia
- doriešenie lokalizácie hlbinného úložiska pre rádioaktívny odpad
- vypracovať nový zákon, ktorý by zvýšil odškodnenie v prípade havárie, každému občanovi by napríklad garantoval poskytnutie bydliska po nútenom vysťahovaní, pri trvalých následkoch žiadajú bezplatnú zdravotnú starostlivosť
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.