Ak si investor dá poradiť a začlení do novostavby správne tieniace prvky, najmä zeleň, odmenou je príjemný interiér. Pre tých, čo si poradiť nedajú, môže byť leto drahé kvôli klimatizácii.
Podľa Slovenskej komory stavebných inžinierov sú pravidlá stále rovnaké. „Aby sa budova neprehrievala, treba ju zatieniť a najvhodnejšie tiene poskytne príroda. Účelne tieni napríklad listnatý strom pred oknami. V zime, keď listy opadajú, zase ohrieva,“ tvrdí hovorkyňa komory Viktória Čapčíková. Dobre tieni aj balkón nad oknom. V lete, keď je slnko vysoko, balkón tieni. V zime je slnko nižšie a dnu môžu prenikať slnečné lúče. Väčšiu ochranu pred páľavou poskytujú exteriérové žalúzie, menej interiérové. Pretože okno teplo prepustí a ostane v miestnosti. Preto je tiež vhodné využiť odrazové fólie či dvojité presklené prevetrávané fasády.
Hoci väčšina ľudí vidí za zatepľovaním panelákov najmä ušetrené peniaze za kúrenie, tento stavebný zásah chráni aj pred horúčavou. „Zateplenie znamená spomalenie prechodu tepla aj chladu a to oboma smermi. V zime zateplenie bráni úniku tepla z domu a v lete bráni prieniku tepla dovnútra,“ vysvetlila Čapčíková. Upozornila však, že v lete treba mať počas dňa okná zavreté, aby sme si dnu nevpustili horúci vonkajší vzduch. Vetrať treba hlavne v noci. Ak sú už vnútorné steny prehriate, pomôže jedine klimatizácia.
Veľký vplyv má aj samotná konštrukcia domu. Drevodom nemá podľa Čapčíkovej skoro žiadnu tepelnú zotrvačnosť. Naproti tomu betónové steny sa dokážu v noci vychladiť a cez deň si držia chlad. Niektoré rodiny na južnom Slovensku na Tekove sa vracajú k materiálom, ktoré využívali ich prastarí rodičia. K hline a slame.
Do rekonštrukcie hlineného domu sa pustil aj Ondrej Sakáč. Steny sú postavené z ubíjaniny. Z hliny, ktorá sa nechá vymrznúť, zbaví sa škodcov a potom sa baranidlami ubíja do debnenia. Schne 150 dní. Hoci je ťažké nájsť na Slovensku majstrov, výsledok stojí za to. „V lete máme chládok, asi 20 až 22 stupňov. V zime teplo,“ pochválil sa Sakáč.
V mestách sa horúčava stupňuje aj kvôli rozsiahlym plochám bez zelene. A hoci sa podľa predstaviteľov Slovenskej komory architektov každý projekt rieši v širších súvislostiach vrátane stromov, často na ne nezvýši. Investor podľa architektov na zeleň často už nemá peniaze. Mestá potom riešia len náhradnú výstavbu, ktorá je povinná zo zákona za každý vyťatý strom.
Sú však aj výnimky. V Šali prebieha projekt 500 stromov pre Šaľu. Ktokoľvek môže darovať 40 eur mestu na výsadbu stromu. Viceprimátor Jozef Mečiar daroval Šali už dva. „Zatiaľ sa vysadilo asi 30 stromov. Vyberáme medzi javorom, jaseňom, brestom, lipou a topoľom. Tie vytvárajú vhodnú korunu, poskytujú tieň a dokážu relatívne schladiť mestský priestor. Možno zvyšujúce sa teploty prinútia aj ostatné mestá a obce, aby podnikli niečo podobné.“