Mladí hotelieri objavovali tajomstvá starých jabĺk

Láska ide cez žalúdok a možno sa Slováci aj vďaka mladým vedcom a budúcim hotelierom znova zaľúbia do tradičných odrôd jabĺk a hrušiek ako Pruháč, Pogáč či Holubičky.

27.11.2014 12:00
jablká, jablko, študentka, staré odrody, Foto: ,
V starých sadoch sa ukrývajú poklady slovenskej histórie a tradície, ako napríklad takéto kožovky, ukazuje Andrea Uherková.
debata (1)

V rámci projektu Staré sorty sú „in“ pripravili študenti z Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera v Piešťanoch sladké aj slané dobroty z ovocia, ktoré pestovali v sadoch ešte naši dedovia. A hoci sú staré odrody na ústupe, šikovný kuchár v nich môže objaviť nové a takmer nepoznané chute.

Sú to stovky chutí. Svedčia o tom aj čísla Štátnej ochrany prírody. Na prelome 19. a 20. storočia sa na Slovensku pestovalo vyše 300 odrôd jabloní, dnes je to už len asi 50, aj to prevažujú zahraničné, pričom na pultoch obchodov sa pravidelne objavuje približne len 8 až 10 hlavných sort.

Kým v bežnej predajni si človek jablko vyberá červené alebo zelené, sladké alebo kyslé, pri starých odrodách, ktoré ekologička Andrea Uherková z Technickej univerzity vo Zvolene predstavila budúcim hotelierom v Piešťanoch, bola paleta chutí, vôní a tvarov oveľa väčšia. Boli medzi staré slovenské, ale aj zahraničné jablká, sladkokyslé sorty, ale napríklad aj korenisté renety. Veľkosťou prekvapil asi polkilový Libernáč vinický, tiež drobná Ananásová reneta, zaujali aj Boskoopské kožovky.

Špecifické vône a vlastnosti majú rôzne krajové odrody, ktoré rastú len v určitých regiónoch či dokonca len v jednej dedine na Slovensku, vďaka čomu ich podľa ekológov možno označiť za skutočné poklady. „Je to napríklad odroda Šimkovo. Našli sme ju v Adamovských Kochanovciach a nikde inde. Je to žlté chutné sladkokyslé jablko. Česi by povedali, že je to taká ‚navinulá‘ chuť,“ uviedla autorka projektu, ktorá je študentkou Sokratovho inštitútu.

Spolupracuje tiež na projekte Bielokarpatský ovocný poklad, v ktorom mapujú staré sady. Väčšinou sú spustnuté, no stále rodia, pričom úroda najčastejšie končí v pálenici. No postupne sa o ne začínajú starať aktivisti či občianske združenia. Uherková chce pokračovať vo workshopoch, aby obnovila záujem a odbyt. „Snažím sa ukázať najmä hotelovým školám, že staré odrody jabĺk a hrušiek patria do kuchyne, že sa dajú rôzne spracovať na sušenie, na mušty či jablčné víno.“

Piešťanskí študenti pripravili jablčné ruže, lineckú tortu, bravčové s rozmarínovými zemiakmi a čatní, omáčkou z jabĺk a paradajok. Riaditeľovi akadémie Ladislavovi Blaškovičovi zachutili šamrole, ktoré okrem vaječných bielkov študenti naplnili aj jablčnou penou. „Tradičné jablká možno nevyzerali vábne. No o to viac majú vitamínov, lepšie chutia, sú bez postrekov a majú jednoducho akúsi charakteristickú slovenskú chuť,“ naznačil. Podľa neho majú „staré“ jablká šancu. „Slováci sú čoraz náročnejší zákazníci. Do popredia idú Slow Food reštaurácie, ktoré nakupujú suroviny od lokálnych odberateľov. A takéto jabĺčka môžu byť pre ne určite zaujímavé,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #študenti #Jablká #kuchár #chuť