Začiatky doručovateľov na bicykloch na Slovensku boli nesmelé. Cyklokuriérsku firmu Švihaj Šuhaj založili v roku 2009 dvaja cyklistickí nadšenci Gánor Bindics a Ferenc Viola. Inšpirovali sa budapeštianskou firmou s rovnomenným názvom. Po striedavých úspechoch a neúspechoch prišlo spojenie s firmou GO4 a nastal veľký zlom. Pribudli šuhaji na bicykloch a rozšírilo sa portfólio služieb.
V tejto fáze sa stal kuriérom aj Šimon Krošlák – vedúci družiny švihajúcich šuhajov. „Cyklokuriérom som sa stal už dva roky skôr. Robil som rôzne kuriérske práce na autách, z čoho mi začínalo pomaly ale isto šibať. Celé dni som trávil v aute, trčal v zápchach, rozčuľoval sa, bol som osočovaný inými šoférmi… Do tohto blázninca prišla ponuka stať sa cyklokuriérom. Neváhal som ani sekundu,“ popisuje.
Začiatky popisuje podobne aj Filip Slabý z Green express. Hovorí, že nápad vznikal prirodzene. „Bolo to skĺbenie skúsenosti z práce v kuriérskych spoločnostiach a mojej obrovskej vášne pre bicyklovanie. V roku 2011 som založil firmu a začal tento nápad postupne realizovať.“ Projekt sa rozbiehal postupne.
Doručovatelia na bicykli museli poraziť nedôveru
Ľudia neboli podľa Filipa Slabého zvyknutí na doručovanie zásielok cyklokuriérom a k tejto službe sa stavali dosť skepticky. „Kto však raz zásielku poslal, zistil, že čas doručenia je neporovnateľne kratší v porovnaní s bežným spôsobom a zásielky naozaj prídu v poriadku,“ dodáva. Začiatky neboli jednoduché, ale kto raz túto službu vyskúšal, zavolal zvyčajne znova.
Aj Šimon Krošlák sa na začiatku stretol s miernou nedôverou zákazníkov. „Naozaj doručujete zásielky na bicykli? Aj v zime alebo keď prší? K tomu názov firmy je síce chytľavý a ľahko zapamätateľný, ale niekedy si mysleli, že si robíme srandu. Keď nás však niekto vyskúšal, s našimi službami bol vždy spokojný,“ spomína na začiatky.
Obaja muži sa zhodujú v tom, že pred pár rokmi bol na Slovensku cyklokuriér s veľkou taškou na chrbte skôr raritou. Dnes to podľa nich ľudia vnímajú inak. „Musím uznať, že aj vodiči ich začínajú na cestách viac rešpektovať. To je obrovské pozitívum.“
Foto: Green Express
To, že za uplynulé roky sa v Bratislave veľa zmenilo, priznáva aj Krošlák. „Pribudlo asi päť kilometrov cyklotrás, ubudol jeden most a pribudlo zopár-tisíc výtlkov a áut. Pribudlo však aj veľa cyklistov v uliciach a vnímanie cyklodopravy u väčšiny ľudí sa posunulo z roviny športu a rekreácie do roviny plnohodnotného alternatívneho spôsobu dopravy po meste.“
Obe spoločnosti na začiatku bojovali s nedôverou ľudí. Postupne si zákazníci zvykli a firmy začali napredovať. Ústretovejší sú aj vodiči. Nový rozmer dostala preprava zásielok na bicykli s nákladnými „cargobajkami“. „Pribudli aj elektobicykle na doručovanie väčších zásielok a aj elektrický skúter, ktorý doručenie ešte viac zrýchlil,“ hovorí Filip Slabý o rozvoji doručovania. Šimon Krošlák dodáva: „Zrazu sme mohli odviezť aj objemné a ťažké zásielky až do 120 kilogramov.“
Práca kuriéra na bicykli
Práca cyklokuriéra je náročná, ale, ako sami hovoria, najmä zábavná. Filip Slabý vraví, že na negatívne skúsenosti si ani nespomína. „Snehová kalamita tento rok nám však radosť neurobila.“ O tom, že vnímanie cyklokuriérov sa posunulo smerom k lepšiemu, svedčia podľa neho aj úplne všedné o to však príjemnejšie zážitky. „Okoloidúci občas zamáva alebo na križovatke na červenej otvorí vedľa stojaci vodič okno a prehodí s nami pár slov či zaželá šťastnú cestu. To poteší.“ Šimon Krošlák vraví, že cyklokuriéra poteší najmä pohľad na milo prekvapených ľudí, keď im doručia zásielku na bicykli. Poteší aj úsmev či obyčajné zamávanie. „Keď doručíme niečo počas silného dažďa, sneženia, tak nám niektorí ponúkajú rôznu pomoc a naozaj nám fandia.“
Nezaspať na vavrínoch
Plány do budúcnosti majú obe spoločnosti veľké. „Naplno sa venovať tomu, čo nás baví a zároveň ponúknuť ešte lepšie služby zákazníkom.“ Výzvou je pre jeho spoločnosť čo najčastejšie využívanie práve „cargobajkov“ na zásielky väčších rozmerov. „Radi by sme ľuďom ukázali, že cyklokuriér je plnohodnotným doručovateľom, ktorý bezpečne dopraví čokoľvek od obálky až po veľký balík a rozhodne patrí do každého moderného mesta,“ dodáva na záver Filip Slabý. Podľa Šimona Krošáka je cieľom maximálna ekologizácia zásobovania pešej zóny Bratislavy a tiež rozšírenie služieb do ďalších slovenských miest.