Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Mestské bicykle poskytujú lacný spôsob dopravy, majú potenciál odľahčiť miestne komunikácie a celkovo zlepšiť život v meste. O bratislavskom bikesharingu sa hovorí už niekoľko rokov, mnohí by ho aj chceli, avšak financie na realizáciu projektu sa doteraz nenašli. Projekt, ktorý prisľúbilo ešte bývalé vedenie mesta a mal byť spustený v roku 2012, tak leží tri roky úhorom.
Plán bol už takpovediac na stole, prebehla aj súťaž na dodávateľa, jediným problémom bolo nájdenie odvážneho sponzora. „Vo väčšine miest to sponzoruje väčšia firma, napríklad banka alebo reklamná spoločnosť. Vo Viedni je to napríklad spoločnosť JCDecaux, v Londýne banka Barclays. V Bratislave mal byť sponzorom Sberbank, začali však mať nejaké problémy a zišlo z toho. Zatiaľ mesto nenašlo nikoho, kto by do toho išiel, napriek tomu, že Bratislava začína byť na tento systém čoraz viac pripravená,“ povedal autor projektu White Bikes Tomáš Peciar z občianskeho združenia Cyklokoalícia, ktoré bojuje za lepšiu cyklodopravu v Bratislave.
Členovia združenia dokonca pre mesto vypracovali manuál, ktorým by sa mal mestský bikesharing riadiť. Obsahoval praktické informácie a skúsenosti zo zahraničia, napríklad o tom, ako ďaleko od seba by mali byť umiestnené jednotlivé stanice. Ideálne by mali byť v pešej dostupnosti asi 5 minút, aby mohol užívateľ použiť inú stanicu, ak sa v niektorej nenachádza žiaden dostupný bicykel, alebo je plná a užívateľ nemôže požičaný bicykel vrátiť.
Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Bicykle prišli z Holandska
Keď sa vytúžený cieľ realizácie bikesharingu stále nepribližoval, zobrali členovia Cyklokoalície a Cyklokuchyne situáciu do svojich rúk a v roku 2013 do Bratislavy priniesli prvé biele bicykle. Dostali sa k nim zaujímavým spôsobom. Ponúkli im, že ak vymyslia spôsob, ako v Bratislave neziskovo a užitočne využiť bicykle, poskytnú im ich z holandského národného parku De Hoge Veluwe. Aktuálne ich je v meste necelá päťdesiatka.
„Sú to pôvodné biele bicykle, s ktorými v 60. rokoch v Holandsku začala anarcho-umelecká skupina Provo prvý bikesharing na svete. Tie sa potom dostali do národného parku, kde ich vždy po čase niekoľko vyraďujú a niektoré z nich skončili aj u nás,“ vysvetlil Tomáš Peciar. V Bratislave je v súčasnosti inštalovaných 25 bicyklových staníc v širšom centre mesta, najlepšie je pokryté Staré Mesto, niekoľko staníc je na začiatku Ružinova, Petržalky, Nového Mesta a Karlovej Vsi.
Od vzniku komunitného bikesharingu WhiteBikes stihli autori systém zdokonaliť a inovovať. Na začiatku bicykle fungovali na zámky s jedným rovnakým kódom, ktorý sa každý mesiac menil. Neskôr vyvinuli sms aplikáciu a potom webovú aplikáciu, obe fungujú doteraz. Napriek tomu, že sms-ky už dnes preferuje málokto a ľudia využívajú skôr bezplatné prihlasovanie cez web, aplikáciu ponechali kvôli krajinám, v ktorých nemajú ľudia vždy prístup k internetu.
Čo je bikesharing?
- Je to systém zdieľania verejných bicyklov, ktoré sú k dispozícii komukoľvek, kto sa do služby prihlási. Ústrednou myšlienkou je možnosť požičať si bicykel zadarmo alebo za nízky poplatok a presúvať sa na ňom na kratšie vzdialenosti. Úžívateľ si bicykel požičia v bode A a vráti ho v bode B.
- Existujú dva typy – komerčný, ktorý prevádzkujú súkromné spoločnosti, alebo komunitný, ktorý prevádzkujú neziskové organizácie, rôzne komunity alebo univerzity.
- Je propragovaný ako vhodný doplnok k MHD, v mnohých mestách sa preferuje systém kombinovania viacerých dopravných prostriedkov.
- Funguje na celom svete, veľmi populárny je v Číne, kde existujú najväčšie bikesharingy na svete.
- Bikesharingové systémy sú jedny z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich priemyselných odvetví, najviac ich ročne pribudne v USA.
Požičiavanie nie je anonymné
„Funguje to tak, že človek sa zaregistruje, dostane krátke školenie a potom môže biele bicykle používať voľne. Bicykle majú kódové zámky, takže užívateľ dostane zo systému kód, ktorým bicykel odomkne a keď ho už nepotrebuje, môže ho odovzdať na ktoromkoľvek inom stanovišti,“ popísal fungovanie systému Daniel Ďuriš, ktorý aplikáciu vymyslel. Najnovšie by mal systém fungovať aj na princípe QR kódov.
Keďže požičiavanie je na komunitnej báze, podmienkou je osobný kontakt s užívateľom. „Každého si na školení musíme ľudsky skontrolovať a naučíme ho, ako správne zamykať naše bicykle" doplnil Peciar. Takto sa dá ľahšie predísť tomu, že niekto bicykel poškodí. Autori sa už stretli s vandalizmom, prepichnutými dušami či ukradnutými sedadlami, štyri bicykle už dokonca ukradli. Zhodou okolností tri z nich zmizli počas protestného pochodu proti imigrantom, počas ktorého protestujúci napadli aj cyklistické preteky.
Aplikáciu chcú aj v zahraničí
Aplikáciu na požičavanie bicyklov sa autori snažili vytvoriť čo najuniverzálnejšie, aby ju mohli poskytnúť voľne ako tzv. „open source“. Rovnaký systém tak môžu použiť aj v iných mestách a krajinách, využili to už napríklad v Kežmarku alebo v chorvátskom Zadare. Tento mesiac by sa mal bikesharing založený na podobnom systéme rozbehnúť v Taliansku a vývojári z Cyklokoalície hovoria o ďalších záujemcoch z celého sveta. Ozvali sa im napríklad z Malajzie, Austrálie, z USA či Británie, ale aj z rôznych univerzít, na ktorých by chceli požičiavanie bicyklov rozbehnúť študenti.
„Náš otvorený systém je svetovým unikátom, pretože zvyčajne to býva zastrešené komerčne alebo nejakou univerzitou. Ak chce malé mesto zaviesť bikesharing, tak na komerčnej báze je to pre nich nerealizovateľné, pretože bežné stanice stoja 10-tisíce eur. S naším systémom sa to však dá,“ povedal Ďuriš. Na podobnom princípe fungujú vo viacerých českých mestách aj ružové bicykle Rekola. Neposkytujú však voľne dostupnú aplikáciu, takže to nie je open source projekt.
Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Systém zatiaľ testujú
Celý projekt je zatiaľ len v testovacej prevádzke, takže funguje zadarmo. To by sa malo skončiť približne o tri mesiace, potom bude používanie bicyklov za poplatok a fungovať bude na kreditovom systéme. „Bude to však až za používanie nad určitú dobu, takže napríklad prvé tri hodiny budú bezplatné. Cieľom je, aby sa bicykle používali čo najkratšie, v zmysle, že sa prepravíš a pošleš ho ďalej,“ povedal Ďuriš. Presnú výšku poplatkov zatiaľ členovia Cyklokoalície prezradiť nevedeli.
Komunitný bikesharing je zároveň testom pre ten komerčný, ktorý by na ňom mohol stavať. Autori projektu už teraz vedia, ktoré cyklostanice sú ako využívané a kde je najlepšie ich umiestniť. Miesto pritom môžu kedykoľvek zmeniť, pretože nie sú pripojené na elektrinu.
O mestský bikesharing je stále záujem
Napriek tomu, že komunitný bikesharing funguje dobre a má okolo 150 pravidelných užívateľov, neuspokojí dopyt všetkých obyvateľov či návštevníkov mesta, ktorý do Bratislavy prídu len na pár dní. Cyklokoalícia má preto stále záujem na vzniku väčšieho mestského sharingu. „Ak by mesto projekt zrealizovalo, budeme sa len tešiť a veľmi radi im odovzdáme celý náš výskum. Naším heslom je: čím viac bicyklov, tým lepšie,“ povedal Peciar.
Pretrvávajúci záujem vyjadril aj Magistrát hlavného mesta Bratislava. „Podľa primátora by takýto projekt mal patriť do Bratislavy. Bikesharing je naviazaný aj na samotný rozvoj cyklotrás na území hlavného mesta, musíme sa postarať o to, aby mali byť kde bicykle využívané. Mesto má stále záujem projekt spustiť a naďalej hľadá spôsob, ako ho zrealizovať, stále je však vo fáze návrhu,“ uviedla hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.