Bude v Košiciach menej mestských častí?

Mať menej úradníkov a viac financií v mestskom rozpočte. Takýto je zámer samosprávy v Košiciach. Dosiahnuť ho chce znížením počtu mestských častí. Prvým krokom má byť vyhlásenie referenda, v ktorom sa k budúcej podobe mestských častí vyjadria občania.

Košice
Vyhlásením referenda o znížení počtu mestských častí sa budú košickí poslanci zaoberať 18. januára.
Autor:

Poslanci sa vyhlásením referenda budú zaoberať v pondelok 18. januára. Ak väčšina bude za, referendum by sa uskutočnilo pravdepodobne súbežne s parlamentnými voľbami, teda 5. marca. Košice majú v súčasnosti 22 mestských častí, čo je najviac na Slovensku.

Napríklad hlavné mesto Bratislava ich má len sedemnásť. V Košiciach sa na tému zníženia počtu mestských častí diskutuje už roky, no nikdy nedošlo k dohode vedenia mesta, zastupiteľstva, predstaviteľov jednotlivých mestských častí a rady starostov.

Materiál o referende a znížení počtu mestských častí predloží v pondelok mestským poslancom primátor Košíc Richard Raši. Ten sa už v minulosti pre Pravdu vyjadril, že Košice majú priveľa mestských častí a chce iniciovať zmenu, ktorou by došlo k úspore. Podľa návrhu mesta by si občania v referende mohli vybrať jeden z jedenástich návrhov budúceho usporiadania Košíc.

Najväčšou z košických mestských častí je s vyše 40-tisíc obyvateľmi časť Košice-Západ, najmenšou s necelou šesťstovkou obyvateľov časť Košice-Lorinčík. Ročné náklady na financovanie prevádzky všetkých mestských častí predstavujú asi 7,5 milióna eur. Z toho na prevádzku úradov smeruje 5,6 milióna eur, na platy starostov ide 850-tisíc eur, na odmeny pre vyše tristo poslancov takmer 800-tisíc eur.

Starostovia jednotlivých mestských častí majú na tému redukcie ich počtov rôzne názory. „Som za akúkoľvek redukciu, pretože mať 22 mestských častí v Košiciach, ktoré majú 240-tisíc obyvateľov, je veľa. Porovnanie s Bratislavou či Budapešťou? Budapešť má 1,8 milióna obyvateľov a 23 mestských častí,“ zdôraznil starosta najväčšej košickej mestskej časti Ján Jakubov.

„Nie som proti redukcii. Z tých 22 mestských častí je desať obcí, zvyšok sú časti mesta. Viem si predstaviť, že z tých dvanástich častí vznikne šesť až osem. Najpodstatnejšie bez ohľadu na budúce počty je však to, aby mali mestské časti kompetencie a tým aj zodpovednosť voči občanom. Keby sme mali byť len nejakými úradovňami a mesto by bolo riadené len magistrátom, tak by zmena neplnila účel. Mestské časti sú k občanovi bližšie. Mestský úrad už teraz nestíha plniť všetky funkcie a riešiť problémy,“ nazdáva sa starosta časti Košice-Staré mesto Ľubomír Grega.

Starosta mestskej časti Barca s 3,5 tisíca obyvateľmi František Krištof si myslí, že ak chcú Košice šetriť, nemali by na malých mestských častiach. „Náš rozpočet predstavuje z ročného rozpočtu Košíc len 0,3 percenta,“ podčiarkol Krištof.

Starosta mestskej časti Ťahanovce s 2,5 tisíca obyvateľmi Ján Nigut si myslí, že v rámci redukcie by sa mali zohľadňovať aj historické súvislosti, nielen finančné. „Najmä netreba robiť redukciu bezhlavo a radikálne,“ zdôrazňuje. Priestor na šetrenie vidí najmä v opatreniach urobených vo väčších mestských častiach, kde je veľa poslancov a vyššie rozpočty.

Prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska Eva Balážová si myslí, že Košice majú zbytočne veľa mestských častí. A to nielen z pohľadu finančných výdavkov. „Veľký počet mestských častí rozbíja koncepciu rozvoja, ako aj implementáciu tejto koncepcie. Čím je viac menších jednotiek, tým ťažšie je organizovať rozvoj mesta. Menej je niekedy viac,“ poznamenala Balážová.

Ak referendum v Košiciach vyhlásia a ak aj bude úspešné, zmena členenia mestských častí nemusí byť priechodná. Stačí totiž, ak túto zmenu zablokujú v niektorej z mestských častí jej obyvatelia v miestnom referende, v ktorom sa vyjadria proti.

Zákon o meste Košice totiž presne špecifikuje počty mestských častí a spôsob ich zmeny. Riešením by bolo schválenie novely zákona o meste Košice, ktorá by napr. kompetencie o usporiadaní mesta dávala orgánom mesta bez možnosti ich blokovania mestskými časťami.

Mestské časti Košíc

Kavečany, Ťahanovce, Sever, Staré mesto, Sídlisko Ťahanovce, Džungľa, Lorinčík, Pereš, Myslava, Západ, Šaca, Poľov, Sídlisko KVP, Lunik IX, Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves, Barca, Šebastovce, Krásna, Nad jazerom, Juh, Vyšné Opátske

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
hepatitída, žltačka

Primátor Sobraniec vyhlásil mimoriadnu situáciu pre žltačku

22.09.2016 10:22

Mimoriadnu situáciu na území mesta Sobrance vyhlásil primátor Pavol Džurina. Dôvodom je ohrozenie zdravia verejnosti, zvýšený výskyt vírusovej hepatitídy typu A.

Robert Fico, vláda, Rožňava

Koľko vláda investuje do chudobnejších okresov? Opatrenia do roku 2020

16.09.2016 13:30

Celkové investície do 12 najchudobnejších slovenských okresov by mali do konca roku 2020 dosiahnuť výšku 1,149 miliardy eur, z toho z verejných zdrojov 829,8 milióna eur.

auto, parkovanie, Trnava, parkovacie miesto

Košickí poslanci schválili novú koncepciu parkovania, verejnosť sa búrila

12.09.2016 13:26, aktualizované: 15:46

Po vyše dve a pol hodinovej rozprave k stavu parkovania v Košiciach a koncepcii z dielne EEI mestskí poslanci hlasovali o návrhu na uznesenie podľa jednotlivých bodov.

Hollande

Hollande je za úplnú a definitívnu likvidáciu tábora v Calais

26.09.2016 10:54

Francúzsky prezident Francois Hollande sa vyslovil za úplnú a definitívnu likvidáciu tábora, ktorý si ilegálni migranti a utečenci vybudovali na predmestí severofrancúzskeho prístavného mesta Calais.

Euro, peniaze, graf, ekonomika

Chemici privítali vládne daňové zmeny

26.09.2016 10:48

Aktuálne kroky vlády v daňovej oblasti sa chemickým a farmaceutickým firmám pozdávajú.

tehla, murár, stavebníctvo, malta, stavba

Stíhanie proti stavebníkovi čiernych stavieb v Rači zastavili

26.09.2016 10:17

Okresný súd Bratislava III zastavil trestné stíhanie voči stavebníkovi piatich čiernych stavieb v račianskych vinohradoch v bratislavskej mestskej časti Rača.

zemetrasenie, magnitúda, seizmograf, seizmológ, otrasy,

Juh i sever Japonska zasiahli silné zemetrasenia

26.09.2016 10:01

Zemetrasenie magnitúdou 5,7 zasiahlo japonský ostrov Okinava a ďalšie ostrovy v južnej časti Japonska. Úrady ubezpečili, že riziko vzniku vĺn cunami nehrozí.