Modernú technológiu, ktorá si nevyžaduje žiadne výkopy, využívajú v Trnave od jari. Pred investíciami do lokálnych opráv výtlkov a dier chcela radnica vedieť, v akom stave sú cesty a či sa radšej neoplatí ich kompletná rekonštrukcia. Primátor Peter Bročka si od toho sľubuje efektívnejšie využitie peňazí na obnovu komunikácií.
„Diagnostika nám presne ukáže, kde stačí iba odfrézovať a vymeniť povrch a kde bude nevyhnutný aj zásah do podložia. Pri prácach väčšieho rozsahu to môže znamenať státisícové úspory, respektíve znásobenie životnosti nových povrchov,“ povedal primátor.
Ako dodáva, len „plátanie“ stálo mesto ročne zhruba 500-tisíc eur. „Stávali sa dokonca také veci, že nový povrch sa dával na predchádzajúcu vrstvu poničenej vozovky bez odfrézovania a podobné špeciality,“ poukázal Bročka.
Príklad z Fínska
Mesto si dalo dosiaľ preveriť stav desiatich ciest. „Na základe výsledkov sa zistili, že minimálne tri z nich potrebujú kompletnú opravu, pri zvyšných stačí len výmena povrchu,“ povedal hovorca radnice Pavol Tomašovič.
Pri „skenovaní“ ciest sa využíva špeciálne vozidlo, ktoré má v sebe zabudovaný georadar. „Trvá to asi dve až tri hodiny, no záleží to od dĺžky cesty a ďalších vecí. Tri až štyri týždne trvá vyhodnotenie výsledkov,“ dodal Tomašovič.
Mesto má vo svojej správe viac ako sto kilometrov ciest. Urobiť diagnostiku naraz nemá podľa Tomašoviča zmysel. „Záleží to od plánovaných investícií v danom rozpočtovom období. Stav ciest sa môže za nejaký čas zmeniť,“ zdôraznil Tomašovič.
Službu si radnica objednáva u žilinskej firmy. Jej konateľ Martin Pitoňák podotkol, že už v roku 2015 si nedeštruktívne merania objednalo mesto Dolný Kubín na ulici Aleja Svobody. „Napriek pravidelnej údržbe sa tu opakovali deformácie komunikácie. Potrebovali zistiť ich príčinu a navrhnúť dlhodobé riešenie.“ O neinvazívnu diagnostiku ciest prejavili záujem aj ďalšie mestá.
„Príkladom pre Slovensko môže byť severofínske mesto Rovaniemi neďaleko severného polárneho kruhu, ktoré je rozlohou a infraštruktúrou podobné našim mestám. Verejné financie do komunikácií znížilo až o 40 percent, a to cielenou plánovanou údržbou,“ poukázal šéf žilinskej spoločnosti.
Každá cesta má svoju životnosť, ktorá je obmedzená vekom. Pod jej stav sa podpisuje aj množstvo i váha vozidiel, ktoré ňou prechádzajú. Georadar dokáže odhaliť aj to, čo nie je na prvý pohľad viditeľné. Princíp merania je založený na vysielaní a prijímaní vysokofrekvenčných elektromagnetických vĺn.
„Keď pod povrchom narazia na materiál s inými vlastnosťami, odrazia sa a prijímacia anténa zaznamená, za aký čas sa odrazený signál vráti. Pomocou známeho času odozvy a vodivosti skúmaného prostredia je možné následne vypočítať hĺbku a na základe tvaru odrazeného signálu rozpoznať charakteristiky skúmaného prostredia,“ priblížil Pitoňák.
Múdre auto dokáže veľa
Služba je doplnená o presný laserový skener, z ktorého sa dá určiť hĺbka vyjazdených koľají, tvar priľahlých priekop či výška a pokles krajníc. „Výstupom z laserového skeneru je aj mračno bodov, ktoré nám umožňuje graficky prijateľnými spôsobom určiť súvislosti zistené z výsledkov z georadaru a taktiež napomáha k zisteniu príčin vzniku porúch,“ vysvetlil Pitoňák. Meracie vozidlo je vybavené aj ďalšou technológiou, môže tu byť aj termálna kamera.
Auto obsluhujú dvaja školení pracovníci, jednej z nich je špecialista. „Ich práca spočíva v nastavení vozidla pre samotné merania a v kalibrácii techniky pre dané prostredie. Počas meraní jeden pracovník obsluhuje vozidlo a špecialista dohliada na technológie, teda či pracujú správne a zaznamenávajú požadované údaje,“ popísal konateľ firmy.
Množstvo dát musí niekto spracovať a vyhodnotiť. Po meraní preto nastupuje tím špecialistov, geofyzikov a stavebných inžinierov so skúsenosťami. „Až následne vznikajú závery, ktoré sú podložené výsledkami s ohľadom na platné normy a technické predpisy,“ dodal Pitoňák.
Ak chcelo mesto predtým vedieť, čo sa nachádza pod povrchom, muselo na niekoľkých miestach vykopať zisťovacie sondy. „Pri tom sa opakovane ukázalo, že skladba podložia môže byť na každých pár metroch úplne iná,“ poukázal Bročka. Novú technológiu chce mesto využívať aj naďalej.