V umelom spánku je po štvrtkovom páde z výšky jeden z dobrovoľníkov (19), ktorý pomáhal pri obnove ruín kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach neďaleko Trnavy. Tragédia sa odohrala vo štvrtok večer v bývalej kostolnej veži, ktorú plánovali sprístupniť ako vyhliadku na jar 2017. Zrúcaninu, ktorej v okolí nepovie nikto inak ako Katarínka, opravujú už viac ako 20 rokov.
„Krátko po 19-tej hodine došlo z nezistených príčin k pádu mladíka z okresu Piešťany z výšky asi 20 metrov. Presné okolnosti nešťastia ako aj informácie ohľadom samotnej bezpečnosti na zrúcanine, budú predmetom ďalšieho vyšetrovania,“ povedala trnavská krajská policajná hovorkyňa Mária Linkešová. Polícia začala vo veci trestné stíhanie pre ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti.
Zisťujú, čo sa stalo
S otázkou, čo sa v osudný večer odohralo, sme sa obrátili na občianske združenie Katarínka, ktoré zrúcaninu obnovuje v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže a s odborníkmi. „Vo štvrtok bola posledná ukončovacia akcia, keď sa Katarínka pripravovala na zimu. Nehoda sa stala v čase, keď zatvárali vežu. Všetko bolo zbalené a stačilo už len nasadnúť do auta,“ priblížili zo združenia. Za viac ako 20 rokov sa podobné nešťastie nestalo.
Mladík mal zatvoriť manipulačné otvory na jednotlivých poschodiach veže. Za nejasných okolnosti mal prepadnúť cez ten na najvyššom podlaží a ostatné otvory až na zem. Pri jeho záchrane pomáhali aj hasiči. Stabilizovaného dobrovoľníka transportovali z areálu zrúcaniny až k sanitke. Tá bola pre bahnitý terén zrejme odstavená rovnako ako hasičské vozidlo asi pol kilometra od miesta nehody.
Vo vážnom stave ho previezli záchranári do trnavskej nemocnice. „Pacient je v kritickom stave v umelom spánku,“ priblížil hovorca Fakultnej nemocnice Trnava Matúš Stračiak. Momentálne sa nachádza na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny. Ako dlho bude v umelom spánku, nie je možné vzhľadom na jeho prognózy odhadnúť. „Má vážne poranenia hlavy a hrudníka,“ dodal Stračiak.
Bezpečnosť pri práci
Bezpečnosť pri práci usmerňuje ministerstvo práce najmä zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. „Vzhľadom na povahu činnosti sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje aj na organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a na fyzickú osobu, ktorá vykonáva prácu podľa jeho pokynov,“ reagovalo ministerstvo. S otázku, čo by mali združenia zabezpečiť pre dobrovoľníkov, sme sa obrátili aj na Národný inšpektorát práce. Zatiaľ však nereagovali.
Pravda zisťovala, ako to riešia samotné združenia, ktoré sa rozhodli zachraňovať zrúcaniny. „Vždy keď k nám príde človek na projekt, dostane školenie o bezpečnosti pri práci, ktoré je hovorené, ale aj hrané formou scénky, aby to bolo pútavé. Na každej akcii sa podpisuje prezenčná listina. Jej súčasťou sú zásady bezpečnosti, ktoré si musia dobrovoľníci prečítať. Upozorňujeme ich aj priamo na mieste. Toto máme ošetrené a je to tak pri každej akcii,“ popísali zo združenia Katarínka.
Svojich dobrovoľníkov poúča aj združenie Rondel, ktoré od roku 2000 obnovuje zrúcaninu hradu Čabraď. „Podpisujú vyhlásenie, že boli poučení o zásadách pohybu v areáli zrúcaniny a prezenčnú listinu. Máme k dispozícii ochranné pomôcky vrátane prilieb. Na nebezpečné miesta, ktoré máme označené podľa statika, majú zákaz vstupu. Tam vykonávajú práce len odborné firmy,“ priblížil predseda združenia Albert Loydl. Dobrovoľníci čistia areál, upravujú chodníky a zbierajú kamene. Vo výškach pracujú len ľudia, ktorí na to majú osvedčenie.
Dobrovoľníci zo Združenia za záchranu hradu Šášov sa starajú predovšetkým o odstraňovanie náletovej vegetácie, ošetrovanie drevených konštrukcií, presúvajú materiál. „Venujú sa aj ostatným aktivitám, ktoré síce nesúvisia so samotnou fyzickou prácou na hrade, ale sú veľmi dôležité,“ doplnil Rastislav Uhrovič zo združenia. Prácam vo výškach sa momentálne nevenujú. „Na lešenie, ktoré sa u nás nachádza, majú všetky osoby bez oprávnenia zákaz vstupu. Upozorňuje na to aj tabuľka v areáli hradu,“ dodal Uhrovič.