V snahe usporiadať nájomné vzťahy a zmierniť krivdy minulého režimu a reštitúcií z 90. rokov, prijal štát v roku 2011 nový zákon a vyčlenil finančné prostriedky na obstaranie náhradných nájomných bytov s regulovaným nájomným. Zároveň stanovil povinnosť mestám a obciam, aby náhradné byty zabezpečili. Problém je najvypuklejší v hlavnom meste, kde má samospráva za úlohu zabezpečiť bývanie 580 uchádzačom. Dotácia stanovená zákonom na 1 000 eur za meter štvorcový nepostačovala na postavenie či kúpu nehnuteľnosti v hlavnom meste.
„Po sérii rokovaní sme dospeli k dohode, že je možnosť obstarať náhradné byty, popri výstavbe, aj kúpou, čo je zásadná zmena v prístupe, ktorý bol doteraz k ich obstarávaniu. Chceme k tomu prispieť všetkými prostriedkami, ktoré štát má. Či už to bude legislatívne-technicky, finančne alebo metodicky. Mesto tiež významne napomáha tým, že prijalo možnosť v prípade potreby aj finančne dopomôcť ku kúpe náhradných nájomných bytov, čo je tiež novinka,“ uviedol štátny tajomník.
Zákon okrem spomínaných tisíc eur za meter štvorcový dáva možnosť poskytnúť dotáciu na tzv. technickú vybavenosť vo výške 5 800 € na jeden byt a tiež dotáciu až do výšky 10 800 eur na jeden byt na obstaranie pozemku. Ako pripomenul štátny tajomník, konečná výška dotácie tak môže byť vyššia. „Nechceme limitovať cenu bytov, ktoré sa budú obstarávať tým, ako je nastavená výška dotácie,“ dodal Peter Ďurček. O zvýšení dotácií zatiaľ ministerstvo neuvažuje. Štátny tajomník však nevylúčil, že rezort je v prípade potreby, pripravený zákon upraviť.
O ďalších podrobnostiach budú rokovať tímy odborníkov, ktorí musia vyriešiť procesné, právne aj finančné otázky. Dnes preto ešte nie je známe, ako a kde bude mesto byty vyberať.
Tadeus Patlevič, predseda občianskeho združenia Právo na bývanie, ktoré združuje nájomníkov v reštituovaných bytoch, nadšenie štátneho tajomníka a primátora nezdieľa. „Vláda a mesto sa stále nejakým spôsobom snažia naplniť literu zákon, ktorý je zlý, nespravodlivý a komplikovaný. Navyše päť rokov je v praxi nerealizovateľný, pretože je príliš drahý. Sú z toho nešťastní nájomníci, vlastníci aj mestské časti a ľudia, kde sa majú stavať byty,“ dodal s tým, že stále absentuje aj druhá alternatíva. Tou je podľa Patleviča primeraná finančná náhrada pre obyvateľov reštituovaných domov.
Podľa primátora Iva Nesrovnala sa Bratislava ocitla v patovej situácii. „Bratislava nemá stavebný úrad, tie sú v mestských častiach, ktoré sú však zásadne proti výstavbe,“ povedal Nesrovnal. Podľa jeho slov bývalé vedenie mesta zanedbalo svoju povinnosť náhradné bývanie nájomníkom z reštituovaných domov zabezpečiť. Lehota bola do konca roka 2016. Bratislava preto musí od nového roka doplácať majiteľom reštituovaných domov rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. V mestskom rozpočte na to vyčlenili pre tento rok tri milióny eur. V mestskej časti Dúbravka v lokalite Pri kríži začne mesto stavať prvých 68 náhradných nájomných bytov v polovici februára.