Podľa samosprávy sa tam ľudia totiž necítia bezpečne. Vedenie to chce zmeniť a preto spustilo monitorovanie vstupov. „V minulosti sme evidovali problém najmä s odstavením kolobežky kdekoľvek a akokoľvek, čím sa stali prekážkou pre vozidlá na cestách a parkoviskách, ale aj pre peších na chodníkoch. Aby sme sa tomu vyhli, s prevádzkovateľom budeme v úzkom kontakte,“ uviedol vtedy náčelník tamojšej mestskej polície Viliam Pischko. Doplnil, že v prípade porušenia predpisov hlásia priestupok prevádzkovateľovi. Keď sa to opakuje, konto konkrétneho užívateľa zablokujú.
Čítajte viac Začal sa koniec e-kolobežiek v mestách? Parížania ich zakázali, v Malom Ríme podľa domácich narážajú na ľudskú hlúposť
Mesto má v najbližších mesiacoch ambíciu pripraviť nové všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré má bezpečnosť v dotknutej lokalite zvýšiť. S cieľom priniesť návrhy a možné riešenia už vytvorilo pracovnú skupinu a zorganizovalo niekoľko rokovaní.
Pešiu zónu tvoria Námestie SNP, ulice Dolná, Lazovná, Národná, Horná Strieborná, Dolná Strieborná a Námestie Štefana Moysesa. Radní už napríklad vlani v máji požiadali nového prevádzkovateľa elektrických kolobežiek o zriadenie takzvaných no-go zón. Jazdiť ani parkovať sa tak nemôže na hlavnom centrálnom námestí, v Mestskom parku na Tajovského a tiež na Dolnej ulici. V priľahlých lokalitách smerujúcich k pešej zóne, aj v Parku pod Pamätníkom SNP, je znížená rýchlosť na pätnásť kilometrov za hodinu. Maximálna rýchlosť je inak určená na 25 kilometrov.
Neprenosné povolenia
Niektorí si všimli, že kolobežkárov na cenrálnom námestí už nevídať. „Mesto ich stoplo niekedy pred letom. Stále sa tu ale premávajú autá s ešpézetkami z rôznych kútov Slovenska. Chápem, že tu môžu mať svoje prevádzky, no aj tak sa mi zdá, že ich je tu priveľa,“ zhodnotil Banskobystričan Karol.
Viacero áut, tiež cyklistov, znervózňuje na pešej zóne aj pani Justínu. „Nemali by tadiaľto chodiť v takom počte, ako ich vídam. Viem, že tu majú povolené zásobovanie, ale na to sú určené nejaké hodiny ráno, pokiaľ viem. Ja som tu väčšinou poobede, no stále registrujem dosť veľkú dopravu. Aj teraz tu prefrčala dodávka,“ ukázala na biele vozidlo. Podvečer je to tam vraj tiež dosť husté.
„Druhá vec je, že niektorí ľudia tu majú súkromné byty. Nikto nemôže vedieť, či tie autá nepatria práve im,“ zamyslela sa Justína. „Asi by sa to malo viac kontrolovať, lebo niektorí to môžu zneužívať,“ uzavrela.
Samospráva teraz zdôraznila, že inštaláciou kamier a monitoringom vstupov do pešej zóny získala v uplynulých mesiacoch relevantné dáta v podobe počtu vstupov jednotlivých užívateľov. Zároveň takto identifikovala vozidlá, ktoré tam prichádzajú najčastejšie. Monitoring sa vraj ukázal ako efektívny, preto vedenie zabezpečí trvalé umiestnenie kamier na odčítanie evidenčných čísiel áut na všetkých uliciach pri vstupoch do pešej zóny.
„Namerané čísla nám ukázali presné počty aj časy vstupov chodcov, cyklistov, kolobežiek, osobných automobilov či dodávok,“ hovorí primátor Ján Nosko. „Hoci mestská polícia neeviduje veľký počet neoprávnených vstupov, nemôžeme vylúčiť, že oprávnenia sa zneužívajú, keďže nie sú vydávané na evidenčné čísla vozidiel. Preto chceme vydávať neprenosné povolenia, aby sa viazali na konkrétne EČV,“ vysvetlil Nosko. Takto podľa neho budú vedieť odsledovať, vyhodnotiť a spárovať oprávnené či neoprávnené vstupy. „A následne, prostredníctvom objektívnej zodpovednosti, sankcionovať tých, ktorí tam vstup nemajú povolený,“ doplnil primátor.
Niekde dajú stĺpiky
Mimo zásobovania, ktoré je povolené od štvrtej do deviatej ráno, vozidiel údržby a osobitných vjazdov súvisiacich so sobášmi či organizáciami podujatí, existujú podľa aktuálne platného VZN na pešej zóne dva druhy oprávnení, ktoré umožňujú prejazd vozidiel. Prvé sú parkovacie, ktorých je v súčasnosti vydaných zhruba 360 kusov. Držiteľ tak môže vojsť a následne zaparkovať auto v rámci svojej nehnuteľnosti, kde má aj svoje parkovacie miesto. Ďalšie sú takzvané zastavovacie oprávnenia (260 kusov), s ktorými môžu vojsť šoféri do pešej zóny s účelom „zastavenia“ pri nehnuteľnosti na čas nevyhnutný na nastúpenie či vystúpenie osôb. Prípadne naloženie a vyloženie tovaru, lebo vo dvore nedisponujú parkovacím miestom.
„Počas rokovaní s odbornými útvarmi sme sa zaoberali nielen hlavnou pešou zónou na námestí, ale aj priľahlými ulicami. Ak chceme znížiť frekvenciu vozidiel, musíme sa venovať zníženiu vydaných oprávnení na vjazd či určiť maximálny počet vstupov pre jednotlivé autá počas dňa,“ uviedol viceprimátor Jakub Gajdošík.
Čítajte aj Pellegrini aj Korčok sú z jedného mesta. Ľudí v Banskej Bystrici sme sa pýtali, akí boli kedysi a koho z nich chcú v prezidentskom paláci
„Takýmto krokom by sme zamedzili vjazd napríklad niektorým autám s rozvozom jedla, na ktoré sa obyvatelia sťažujú najviac,“ pokračoval. Tvrdí, že osobitným problémom je Národná ulica, kde zaznamenávajú aj veľký počet nelegálnych vjazdov. „Tam, podobne ako na Námestí Štefana Moysesa pri tržnici, zrealizujeme technické opatrenia prostredníctvom umiestnenia dopravných stĺpikov, aby sme ochránili ľudí sediacich na terasách,“ doplnil Gajdošík.
Banskobystrická pešia zóna v historickom centre vznikla v roku 1993. Cyklisti tam majú povolený vstup bez toho, aby museli zosadnúť z bicykla, od roku 2013. Jazdiť môžu maximálnou rýchlosťou dvadsať kilometrov za hodinu.