Narodil sa 30. mája 1925 v rodine karpatských Nemcov vo vtedajšom Československu. „Breyer bol členom Waffen SS. Od februára 1943 do mája 1944 slúžil ako dozorca v koncentračnom tábore v Buchenwalde, kde sprevádzal väzňov, keď pracovali, a so zbraňou ich strážil s príkazom zastreliť, ak sa niekto pokúsi o útek,“ píše sa v súdnom spise, ktorý má Pravda k dispozícii.
Na jar 1944 ho prevelili do koncentráku v Osvienčime, kde vykonával rovnaké úlohy. V auguste sa mu podarilo vybaviť priepustku na Slovensko a naspäť do okupovaného Poľska sa už nevrátil.
Po vojne ho ako príslušníka nemeckej menšiny z obnovenej republiky odsunuli. V máji 1951 požiadal o americké prisťahovalecké víza ako premiestnená osoba. Priznal svoju účasť vo Waffen SS, povolenie usadiť sa v Spojených štátoch nezískal, ale onedlho sa pravidlá zmenili a toto členstvo už neznamenalo zásadnú prekážku. Zatajil však, že bol dozorcom v koncentrákoch – ak by to uviedol, do USA by ho nevpustili.
Po roku 1991, keď vyšlo najavo, že pôsobil v táboroch smrti, sa s ním začal proces ohľadom odňatia amerického občianstva. Breyer sa priznal, čo robil, ale tvrdil, že do Waffen SS vstúpil nedobrovoľne – ako 17-ročný iba poslúchol povolávací rozkaz.
„Nikoho som ani nezastrelil, ani nemučil,“ hovoril na súde. Bránil sa tým, že o väzňoch si podľa slov veliteľov myslel, že sú to vrahovia a zlodeji. Fakt je, že len slepý by nevidel, aká bola pravda. „Ani raz som v Buchenwalde nezbadal, že by sa s väzňami zle zaobchádzalo,“ vravel na pojednávaní.
Proces sa ťahal desaťročie. V roku 1997 federálny imigračný sudca Craig Bernardis nariadil deportáciu Breyera na Slovensko: „Rozhodol som tak na základe jeho účasti v esesáckych oddieloch,“ vysvetlil v kauze, o ktorej písal denník New York Times.
V seriáli rozsudkov, sťažností a odvolaní však napokon zvíťazil rodák zo Slovenska. Advokátovi sa podarilo presvedčiť úrady, že Breyer mal americké občianstvo oveľa skôr, ako mu ho v roku 1957 udelili. Pointa spočíva v tom, že jeho matka sa narodila v Spojených štátoch. Podľa vtedy platného zákona však dieťa, ktoré sa americkej osobe narodilo v zahraničí, získalo občianstvo USA len v prípade, že išlo o otca.
Breyerov otec ho nemal, ale justičné orgány dospeli k názoru, že niekdajšia právna norma diskriminovala rovnosť pohlaví – to znamená, že občianstvo mu patrí po matke. Breyer stále žije, je na dôchodku a býva vo Filadelfii. Spojiť sa s ním nepodarilo, nie je uvedený v telefónnom zozname.