Obama dal zabudnúť na matné vystúpenie z prvej diskusie a podal bojovný a dôrazný výkon, s ktorým si Romney miestami nevedel rady. Kandidáti odpovedali na otázky ľudí z publika, ktoré sa týkali daní, pracovných miest či situácie v Líbyi.
Obama mal z diskusie viac, dlhšie hovoril. Získal pre seba 44:04 minúty, Romney hovoril 40:50 minút. Podľa prieskumu stanice CNN medzi nerozhodnutými voličmi bol aj víťazom debaty, keď ho za naň označilo 37 percent respondentov. Bývalý massachusettský guvernér Romney bol víťazom podľa 30-tich percent. Tretina respondentov potom výsledok debaty vnímala ako nerozhodný.
**Obama vyčítal súperovi, že by uprednostil bohatých **
Prvú otázku debaty položil dvadsaťročný študent Jeremy, ktorého zaujímalo, čo kandidáti urobia pre to, aby po dokončení vysokej školy našiel prácu. Ako prvý odpovedal Romney, ktorý vyhral žrebovanie. Sľúbil, že zlepší stav ekonomiky a zachová federálnu podporu pre študentov, aby pre nich vysokoškolské vzdelanie bolo dostupnejšie.
Obama potom Jeremymu sľúbil „svetlú budúcnosť“ a ďalšie pracovné pozície, ktoré budú nasledovať po piatich miliónoch miestach, ktoré podľa neho už jeho vláda vytvorila. Zároveň zaútočil na Romneyho, keď mu vyčítal, že chcel nechať skrachovať problémový americký automobilový priemysel, ktorého záchranu Obama radí k svojim veľkým úspechom.
Obama na rozdiel od prvej debaty v Denveri na začiatku októbra vracal Romneymu každý útok a nenechával mu už voľný priestor. Republikánovi napríklad vyčítal, že myslí len na bohatých, alebo že zo svojho multimilionového majetku odvádza príliš málo. V záverečnom prejave potom Romneymu pripomenul jeho slová o tom, že 47 percent Američanov de facto parazituje na štátnom rozpočte. Sám sa označil za obhajcu všetkých obyvateľov Spojených štátov a požiadal o ďalšie štyri roky v Bielom dome.
Televízny duel Baracka Obamu a Mitta Romneyho
Obama silne kritizoval republikánove plány na nápravu rozpočtu. Podľa neho matematicky nesedia a sú príliš vágne. Prezident svojmu súperovi pripomenul aj to, že ako svojho času úspešný investor by takýto zámer určite odmietol. „Takýto projekt by ste neprijali a rovnako tak by ho nemali prijať Američania,“ povedal. Romney však tvrdil, že má s nápravou rozpočtov dlhoročné skúsenosti.
Romney sľuboval prosperitu a obrat k lepšiemu
Republikán mal pravdepodobne najsilnejší okamih v debate, keď Obamovi vyčítal zlý stav ekonomiky. Voličom potom povedal, že ak súčasného šéfa Bieleho domu znovu zvolia, čaká ich len to, čo už poznajú. Ak sa však rozhodnú pre nové meno v Bielom dome, čaká ich prosperita a obrat k lepšiemu. Romney to chce zabezpečiť vďaka svojim skúsenostiam z podnikania, ale napríklad aj z usporiadateľského výboru olympijských hier v Atlante.
Bývalému guvernérovi naopak nevyšiel útok pri téme, kde mal podľa očakávaní mať silnú pozíciu. Išlo o útok teroristov v Líbyi z 11. septembra tohto roku, pri ktorom zomrel americký veľvyslanec Christopher Stevens a ďalší traja Američania. Biely dom niekoľko týždňov čelí kritike republikánov, že útok spočiatku zle vyhodnotil, podával o ňom zavádzajúce informácie a že sa nedostatočne postaral o bezpečie amerických diplomatov.
Obama ale ostro odmietol, že by jeho administratíva v tomto prípade brala politické ohľady na nálady voličov. Takéto názory označil za urážlivé. Za zavádzajúce naopak označil Romneyho tvrdenie, že útok hneď skraja neopísal ako terorizmus. Dala mu pritom za pravdu aj moderátorka debaty Candy Crowleyová, a republikán tak prekvapivo stratil pôdu pod nohami, keď na situáciu nedokázal pohotovo reagovať.
Po diskusii na Hofstrovej univerzite sa obaja kandidáti stretnú už len raz. Pred televízne kamery predstúpi 22. októbra v Boca Raton na Floride. Táto posledná debata by sa mala týkať len zahraničnej politiky. Prezidentské voľby sa konajú 6. novembra.