Vyplýva to z prieskumu, ktorý v rámci európskeho projektu EDUMIGROM urobili sociológovia Slovenskej akadémie vied. Výsledky zároveň potvrdili, že rómskym deťom neprospieva rozdeľovanie žiakov do tried podľa prospechu, no školy do toho tlačia rodičia ostatných detí.
Výskumný projekt, ktorý prebiehal v deviatich krajinách Európskej únie, si na Slovensku všímal populáciu 15-ročných žiakov vo dvoch nemenovaných okresných mestách. Celkovo sa doň zapojilo vyše 800 detí v 27 školách, a to slovenskej, maďarskej a rómskej národnosti. Žiaci v prvom meste vyrastali v okrese s vysokou nezamestnanosťou a chudobou, bez vysokej školy, kde maďarská a rómska menšina tvorili zhruba polovicu populácie. Až 70 percent rómskych žiakov tu malo oboch rodičov bez práce. Druhé mesto bolo na tom ekonomicky lepšie, ponúkalo viacero možností vzdelávania a rómska menšina tu mala iba sedempercentné zastúpenie.
„Výskum potvrdil, že na školské výsledky detí rozhodujúcou mierou vplýva vzdelanie rodičov, dokonca viac ako etnicita,“ zhodnotila Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. Rómske deti podľa nej prejavovali väčšie sebavedomie a spokojnosť ako nerómske. Školu nevnímali ako neprívetivé prostredie, ani sa nesťažovali na prístup učiteľov. V rozhovoroch rómski žiaci, naopak, uvádzali, že škola je jediným miestom, kde na farbe pokožky nezáleží. Len niektorí sa sťažovali na slovné narážky učiteľa na ich rómsky pôvod. Z výskumu však vyplýva aj to, že na škole takmer neexistujú medzietnické priateľstvá medzi Rómami a ostatnými žiakmi, aj voľný čas trávia oddelene.
Problémom je, že všetky skúmané školy delia žiakov podľa dosiahnutých známok a nadania, čím vznikajú elitné a slabšie triedy, v ktorých končí aj väčšina Rómov. Tam sa však ich prospech ešte viac zhoršuje. „Strácajú motiváciu, lebo učitelia v týchto triedach kladú na žiakov nižšie nároky,“ hovorí Kusá. Riaditelia škôl sa bránia, že také triedenie nemôžu zrušiť, lebo si ho žiadajú rodičia nadanejších detí. „Musím zabrániť tomu, aby mi šikovné deti rodičia zobrali preč a dali ich na nejaké vybrané školy,“ zdôvodnila jedna z riaditeliek. Žiadna škola pritom nemá program zameraný na rómskych žiakov, asistentov učiteľa je málo a pôsobia takmer výlučne na prvom stupni.
Na rozdiel od vrstovníkov si rómske deti nerobia veľké plány. Až tretina z nich uviedla, že zo školy odíde. „Núti ich k tomu bieda. Situácia v rodine ich tlačí k tomu, aby radšej zobrali aj krátku, neistú prácu,“ vysvetlila sociologička Jurina Rusnáková. Ako dodala, gymnázium je pre rómske deti často lacnejšou školou ako učňovka, kde treba kúpiť rôzne pomôcky na odborné predmety.
Podľa Kusej výskum odhalil aj to, že ostatné deti s rómskymi síce vychádzajú, ale preberajú názory rodičov: „Tí od učiteľov napríklad žiadajú, aby dohliadli na to, že sa ich deti nebudú kamarátiť s rómskymi, aby s nimi nesedeli v lavici a podobne. Je tu tendencia väčšinového obyvateľstva dištancovať sa od Rómov.“
Odporúčané opatrenia
- obmedziť vytváranie elitných tried na 2. stupni ZŠ
- zrušiť špeciálne triedy na ZŠ a integrovať žiakov do normálnych tried
- zvýšiť finančný normatív pre školy so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia
- v každej triede s integrovanými študentmi by mal byť asistent učiteľa, a to aj na 2. stupni ZŠ
- lepšie ohodnotiť učiteľov, ktorí pracujú s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, poskytnúť im poradenstvo a povinné školenie
- zlepšiť dotácie na školské pomôcky, učňovky sú pre chudobné rodiny často drahé
študentské kluby by mali byť bezplatné a dostupné pre všetkých
Zdroj: Výskumný projekt EDUMIGROM (2008 – 2011)