Koaliční politici sa napriek výzve z Bruselu nemienia ponáhľať a euroval chcú, aby ho Slovensko ratifikovalo až ako posledná krajina eurozóny. Iný postoj v utorok zaujal iba minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), ktorý vyhlásil, že vláda bude o navyšovaní eurovalu rokovať už v stredu, aby sa ním čo najskôr mohol zaoberať aj parlament. Líder SaS Richard Sulík však ešte cez víkend tvrdil, že by sa tak mohlo stať až v decembri prípadne neskôr. Toľko času však Slovensko nemá, pretože Holandsko, ktoré malo byť posledné, bude rozhodovať čoskoro.
Politológ Juraj Marušiak vyjadrenia eurokomisie číta tak, že Brusel je znepokojený a že slovenskí politici nepresvedčili o opodstatnenosti vlastných postojov európskych politikov.
„Toto určite neprospeje Slovensku, a pritom ešte tak alibisticky, keď chce Slovensko hlasovať o eurovale ako posledné. Môže sa nám to v budúcnosti vypomstiť pri záležitostiach, ktoré budeme považovať za svoj eminentný národnoštátny záujem,“ hodnotí politológ.
Je pravdepodobné, že vláda dokumenty schváli, ale bez podpory ministrov za SaS. Podľa hovorcu premiérky Ivety Radičovej Rada Baťu je v záujme Slovenska, aby sa závery summitu eurozóny z júla tohto roka premietli do praxe a pomohli stabilizovať situáciu v eurozóne. „Na druhej strane, Slovensko formulovalo niekoľko zásadných požiadaviek týkajúcich sa prípadnej pôžičky Grécku. O podmienkach tejto pôžičky sa momentálne stále rokuje. O podpore zmien vo fungovaní, o ktorých by mala rokovať Národná rada, sa stále vedú politické diskusie a rokovania,“ poznamenal Baťo v súvislosti vyjadreniami Altafaja.
Koalícia so záchranou eura váha v čase, keď sa za to prihovára aj minister financií najsilnejšej krajiny eurozóny Wolfgang Schäuble. Ako povedal v utorok v nemeckom parlamente: „Záchrana eura nemá alternatívu.“ Dodal, že v globalizovanom svete potrebujeme spoločnú európsku menu.
Medzi slovenskými koaličnými politikmi však nie je nálada urýchliť hlasovanie v parlamente. Líder Mostu – Híd Béla Bugár prízvukuje, že vnútri koalície ešte nie je dohoda. „Potrebujeme čas. Takže nemá nám kto čo odkazovať. Musí každý citlivo vnímať aj vnútropolitickú situáciu,“ povedal Bugár.
Podpredseda KDH pre politickú stratégiu Pavol Abrhan pripomenul, že platí dohoda lídrov, že Slovensko bude hlasovať o dočasnom eurovale ako posledné. „Keby sme vedeli schváliť takto predložený návrh, tak by to bolo dobrou vizitkou pre Slovensko. Ak by sme však mali byť prví, ktorí môžu urobiť problém, tak je vhodnejšie využiť čas na presviedčanie väčšiny v pléne Národnej rady,“ podotkol Abrhan.
Šéf finančného výboru a predseda klubu SaS Jozef Kollár zdôraznil, že jeho strana nepristúpi na nejaké hry a nátlak. Podľa neho nie je ani vhodné komentovať vyjadrenia hovorcu eurokomisie. „Zotrvávame na dohode, ktorú urobili lídri koaličných strán, že Slovensko bude posledné. Malo by byť visačkou slušných politikov džentlmenské dohody dodržiavať.“
Odmietavý postoj SaS k eurovalu kritizuje poslanec KDH Anton Marcinčin. Ak sa podľa neho nechá koalícia vydierať Sulíkovou stranou, mieni zvažovať odchod z klubu KDH. Marcinčinovi sa nepáčia ani postoje SaS pri koncipovaní štátneho rozpočtu či pri daňovo-odvodovej reforme. Kollár tvrdí, že nie je korektné hádzať loptu na ihrisko SaS. „Nebodaj, že SaS môže za to, že pán Marcinčin sa rozhodne vystúpiť z klubu KDH. To nemohol myslieť vážne ani v triezvom stave.“ Kollár predpokladá, že Marcinčin vstúpil na kandidátku KDH na základe svojho presvedčenia a ako novopečený poslanec hlasoval za programové vyhlásenie vlády. „Superhrubá mzda, odvodový bonus sú všetko veci zapísané v programovom vyhlásení vlády. Nech sa pán Marcinčin vyspovedá pred vlastným svedomím, lebo potom vystupuje proti niečomu, za čo sám hlasoval,“ dodal Kollár.