Rusom nahráva aj nová hrubá zásada vzájomnosti, ktorou môžu odvrátiť obvinenie z používania dvojakých štandardov, čím dosiaľ oni kritizovali Západ: „Keď Američania nechcú uznať Južné Osetsko a Abcházsko, my tiež nemusíme uznať Kosovo.“
Moskva potrebuje uznať nezávislosť odštiepeneckých regiónov, lebo inak by sa na južnom Kaukaze ocitla v jasnom postavení okupačnej mocnosti. Po tom, čo jej vojaci vybojovali malú víťaznú vojnu v Gruzínsku, sa už ťažko môžu vydávať za mierové sily. Stali sa stranou konfliktu a zo starých dohôd, ktoré im dávali mandát dozerať na pokoj zbraní, zostali len zdrapy papiera. Rusko potrebuje nezávislé Južné Osetsko a Abcházsko, lebo iba s nimi môže uzavrieť obranný pakt.
Takže kaukazské oko za balkánsky zub? Má to však háčik. Kým kosovskú nezávislosť potvrdila spolu s USA takmer celá Európska únia, Rusku hrozí, že na južnom Kaukaze zostane osamotené. Čína obávajúca sa vlastného separatizmu, sa ho nezastane. Dokonca ani od Srbov nemôže Moskva čakať podporu, lebo by ňou prišli o argument proti nezávislosti Kosova. Viac ako na Kosovo sa Južné Osetsko a Abcházsko budú podobať na severný Cyprus. Jedinou krajinou, ktorá ho uznáva, je Turecko, ktoré tam na pozvanie separatistickej vlády má „mierové sily“.