Problémového medveďa v Liptovskom Mikuláši, ktorý napadol priamo v meste piatich ľudí, dohľadávali desať dní, kým došlo k jeho eliminácii. Niekomu sa to možno zdalo pridlho, no dôležité bolo stopercentne identifikovať jedinca, ktorý v metropole Liptova spôsobil škody. „V území, v ktorom zásah prebiehal, sme totiž zaznamenali viacero šeliem. Nechceli sme to podceniť, museli sme si byť istí,“ zdôraznil Jaroslav Slašťan zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého.
Vďaka detailnému pozorovaniu dronom sa podľa neho ukázalo, že samica, ktorá v centre mesta vyčíňala, sa správala iracionálne. „Neutekala pred ľuďmi, približovala sa k nim, prenikala do intravilánu, neprekážali jej motorové vozidlá ani žiadne zvuky,“ vymenoval aspekty, pri ktorých vraj treba spozornieť a začať uvažovať nad odstránením medveďa.
Slašťan objasnil, že od prvej chvíle, kedy dostali hlásenie o pohybe medveďa a zraneniach piatich ľudí, nasadili do terénu šestnásť hliadok zásahového tímu, ktoré sa nonstop striedali. Šelmu monitorovali tridsiatimi fotopascami, termovíziami či dronmi. Dôležité bolo odsledovať správanie dotknutého jedinca. Zistili tak, že sa opakovane pokúšal vnikať do intravilánu okolitých obcí, kde by mohol spôsobiť ďalšie škody na zdraví alebo majetku. „Toto nebol hon na čarodejnice, žiadne kladivo, ani nikoho päsť. Zásah bol odôvodniteľný a potrebný, lebo tento medveď predstavoval skutočné riziko,“ zhodnotil.
Život človeka je najcennejší
Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) Štefan Kysel v súvislosti s mimoriadnou situáciou v Liptovskom Mikuláši uviedol, že medveď patrí do lesa a nie do mesta. „V ostatnom období tu bol ale, na úkor bezpečnosti obyvateľstva v rurálnych oblastiach, vyzdvihovaný,“ mieni. Tvrdí, že je potrebné dať to do súladu a rovnovážneho stavu.
„Situácia v Liptovskom Mikuláši nemá v histórii Slovenska obdobu a takisto sme k tomu aj pristupovali. Prvýkrát bol použitý manuál pre ochranný odstrel medveďa hnedého, pričom sme si odskúšali postupy, ktoré budeme vylepšovať,“ hovorí riaditeľ. Vyzdvihol pritom súčinnosť samosprávy, policajtov, poľovníckej komory, dobrovoľníkov a členov zásahového tímu.
„Chcem ubezpečiť, že ŠOP SR je tu pre prírodu aj pre ľudí. Myslím, že medveď tu má dostatočný areál svojho pôsobenia a nemusí sa sťahovať ku nám. To, za akých okolností bol vytlačený, sú všetko konšpiračné teórie,“ poznamenal Kysel.
Čítajte aj Prezidentský duel Korčok – Pellegrini: Kandidáti si nič nedarovali, kampaň nabrala na obrátkach
Envirorezort si plne uvedomuje, že populácia medveďa na Slovensku je viac ako v priaznivom stave. Povedala to šéfka Sekcie ochrany prírody a biodiverzity ministerstva životného prostredia Vladimíra Fabriciusová.
„Vedecky je dokázané, že s narastajúcou populáciou pribúdajú útoky. Presvedčili sme sa, že medveď, ktorý útočil vlani, to urobil znova. Minulú nedeľu sa stal incident, ktorý ovplyvnil životy niektorých občanov Liptovského Mikuláša veľmi negatívnym spôsobom,“ pripomenula. Ministerstvo preto podľa nej v zmysle manuálu, ktorý vláda schválila koncom februára, vyčlenilo zložky zamerané na jednoznačný cieľ – zariadiť bezpečnosť obyvateľov.
„To znamená lokalizovať medveďa, ktorý útočil, a eliminovať ho. Bez spolupráce by sa nám to nepodarilo. Manuál má zmysel,“ podčiarkla s tým, že život človeka je to najcennejšie. Zároveň poukázala na jedinečný postup využívajúci moderné technológie. Hneď v tú nedeľu, keď došlo k napadnutiu ľudí šelmou, sa totiž do bezpečnostných prác zapojil aj dronista „Jedinca identifikoval do hodiny a pol,“ doplnila s tým, že bez špeciálnej techniky by sa im konkrétneho medveďa „vystopovať“ nepodarilo.
Extrémne podmienky
Spomínanú techniku viac priblížil dronista z radov hasičov Dominik Vároš. „Tieto drony sú budúcnosť,“ ukázal na prístroje, s ktorými odviedol v teréne dôležitú prácu. „Štát ich kúpil pred viac ako rokom, no doteraz nelietali,“ krútil hlavou. On sám ich ale používal aj predtým. „V roku 2022 som na hraniciach zachytil cez tritisíc migrantov, no doteraz o tom nikto nevedel. Zachránil som s nimi šestnásť ľudí a našiel deväť mŕtvych,“ poznamenal. Následne sa vrátil k téme so šelmou.
„Keď sme už medveďa mali, bol na úplne inom mieste, ako sa hovorilo. Celý čas sme ho sledovali. Na kamere som ho mal dokopy 27 hodín, nalietal som 74 kilometrov,“ vysvetlil. „Presne sme zistili, kde žije, kde má noru, kadiaľ sa pohybuje. Ako prvý v Európe som deväťdesiat minút lietal vo víchrici, aby sme ho nestratili. Jeden dron sa nám pritom utopil,“ opísal akciu v teréne. Podmienky boli podľa neho extrémne. Vzápätí poukázal na ďalšie detaily.
„Na dva kilometre sme v noci videli, či ten medveď je, vykonáva potrebu, tiež jeho trasu,“ vraví. Celkovo našli piatich jedincov, pričom sú si istí, že na elimináciu identifikovali konkrétneho – problémového. „Ak sa pýtate na biometriu, tak prezradiť, akým spôsobom sa to robí, je akoby vám dal niekto z McDonaldu recept na burgre,“ zhodnotil.
Medveď podľa Vároša určite nešiel do mesta náhodou. „Bol som nad ním štyridsať metrov, ale on ten dron vôbec neriešil. Niekoľkokrát nad ním prelietal aj vrtuľník, no absolútne si ho nevšímal. Približoval sa, na sedemdesiat metrov, k paraglajdistom. Chodili tam ľudia na štvorkolkách a motorkách, no on sa ich nebál,“ narážal dronista na stratu plachosti.
Schvália ústavný zákon?
Nový zákon o medveďoch a podmienkach ich odstrelu chce vláda zakotviť priamo ústavne. Tomuto návrhu je naklonený aj šéf parlamentu Peter Pellegrini. „Po incidente v Liptovskom Mikuláši je jasné, že musíme hovoriť o ochrane obyvateľov pred útokmi medveďa – šelmy, ktorá, je schopná človeka zabiť. Vítam preto rozhodnutie ministra Tomáša Tarabu, že tento nepriaznivý stav nemôžeme viac tolerovať,“ oznámil na spoločnom brífingu Pellegrini.
„Je namieste, aby vláda reagovala ráznym spôsobom a už vôbec nie sa nechala riadiť či poúčať organizáciami, ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť za bezpečnosť obyvateľov,“ pokračoval Pellegrini. „Podpredseda vlády ma informoval, že je schválený ústavný návrh, ktorý si vyžaduje deväťdesiat hlasov poslancov Národnej rady tak, aby neboli akékoľvek pochybnosti o jeho platnosti v prípade schválenia. Bol som pripravený, v prípade potreby, zvolať aj mimoriadnu schôdzu,“ tvrdí. Po konzultáciách sa však zhodli, že nateraz ju nezvolajú. Tento ústavný návrh zákona ale bude v skrátenom legislatívnom konaní prerokovaný ako prvý bod nasledujúcej riadnej schôdze.
„Ak by do toho času opäť došlo k stretu medveďa s človekom, aktivujeme plán B – okamžite potom zvolám mimoriadne rokovanie Národnej rady, aby mohol byť návrh zákona schválený a aby sa mohlo okamžite zakročiť,“ doplnil Pellegrini.
Taraba vysvetlil, že okolo miest vytvoria bezpečnostnú zónu, kde keď sa dostane medveď, je to dôvod na jeho odstránenie. „Ak za to niekto nezahlasuje, tak len preto, že buď počúva mimovládky alebo sú mu ukradnuté životy Slovákov,“ hovorí. Nie je vraj ideálne strieľať medveďov pri škôlkach, na sídliskách, nákupných centrách a podobne. „Každý normálny vie, že toto riziko treba eliminovať v hraničných lokalitách a toto je ten návrh, za ktorým si stojíme,“ podotkol.
Taraba verí, že spomínaný zákon prejde. „Predpokladám, že celá Slovenská opozícia má záujem, aby ľudia neboli trhaní v obciach a matky s deťmi sa nebáli v uliciach kočíkovať. Človek má tiež právo na život a slobodný pohyb v mestách či dedinách,“ uzavrel.
Nejde o „hurá systém“
Slašťan objasnil, že v okolí Liptovského Mikuláša je do desať ďalších medveďov, pri ktorých uvažujú o ich eliminácii. „Sledujeme ich fotopascami, zbierame na nich identifikácie. Toto nie je žiadny hurá systém, že zoberieme pušky a vybehneme do lesa zastreliť prvého medveďa, ktorého stretneme,“ upozornil s tým, že odstránené môžu byť len tie, ktoré vyhodnotia ako problémové.
Fabriciusová zdôraznila, že hasia problém, ktorý sa dlhé roky neriešil. „Synantropizácia jedincov prebieha geneticky. Medvedica dá jednoducho mláďatám informáciu, že človek pre ne nepredstavuje hrozbu. Keby k tomu kompetentní pristúpili zodpovedne už pred desiatimi rokmi, tento problém by sme tu nemali,“ tvrdí. Regulácia je preto podľa nej namieste.
Čítajte aj Poslanci z SNS predložili zmeny v zákone o neziskových organizáciách
„Zásahový tým zaznamenal v ostatných rokoch viac ako 1 600 hlásení o výskyte medveďa. Vyžaduje si to cielený manažment – potrebujeme sa zamerať na jedince, ktoré si už zvykli a strácajú plachosť. Pre zdravie a životy ľudí predstavujú veľké riziko,“ zopakovala. Spomenula tiež legislatívu v rámci Európskej únie, pričom šéf rezortu Tomáš Taraba vyvíja iniciatívu, spolu s ďalšími krajinami, aby sa medveď prekategorizoval z iného stupňa ochrany do flexibilnejšieho.
„Keď budeme mať tú populáciu zastabilizovanú, treba potom zabezpečiť cielenú reguláciu tak, ako to robia iné európske krajiny. Napríklad Chorváti, Slovinci či Švédi majú vynikajúci program starostlivosti,“ uzavrela.