Vodca si bol toho vedomý a preto kontroloval tok peňazí, ktoré mu umožnili žiť vo veľkom luxuse. Po jeho smrti je ďalší vývoj krajiny otázny, no isté je, že obyvatelia rozľahlej krajiny čierneho kontinentu prídu o množstvo sociálnych výhod, ktoré im režim po štyri desaťročia prinášal.
Počas Kaddáfího takmer polstoročie trvajúcej vlády sa miera gramotnosti líbyjského obyvateľstva zvýšila z 10 na takmer 90 percent. Hospodársky rast v roku 2010 bol takmer 11 percent hrubého domáceho produktu a bol najväčší v celej Afrike.
Krajina navyše nemala žiadne dlhy, pričom v rezerve mala desiatky miliárd dolárov. Úmrtnosť novorodencov sa znížila desaťnásobne a bola najnižšia spomedzi všetkých afrických krajín. Priemerná dĺžka života sa zvýšila z 57 na 77 rokov. Líbyjčania mali bezplatný prístup k vzdelaniu s možnosťou univerzitného štipendia, zdravotnej starostlivosti a nemuseli platiť ani za elektrickú energiu.
Štát štedro podporoval mladomanželov sumou pohybujúcou sa v desiatkach tisíc dolárov a za narodenie dieťaťa dostávala matka ďalších päťtisíc dolárov. Líbyjčania zo zákona nemuseli bankám platiť úroky z úverov. Ceny pohonných hmôt a potravín sa pohybovali na úrovni niekoľkých centov a štát podporoval ľudí bez zamestnania až do momentu, kým si nenašli prácu. Vláda taktiež dotovala nákup auta preplatením polovice z celkovej nákupnej ceny vozidla.
Každý Líbyjčan mal ústavné právo na bývanie a štát poskytoval finančnú podporu pri kúpe bytov ako aj pri výstavbe vlastných obydlí. Väčšina obyvateľov tiež mala prístup k pitnej vode vďaka projektu akéhosi podzemného riečneho systému v celkovej dĺžke takmer tritisíc kilometrov. Ten prepájal viac ako tisíc podzemných studní a dokázal zásobovať mestá po celej krajine. Samotný Kaddáfí ho označil za „ôsmy div sveta“.