Vo vlastnom nakladateľstve vydali vyše 40-stranovú príručku s názvom Kresťan a voľby. Odmietajú, že by tým chceli voličov ovplyvňovať pri výbere politickej strany. „Príručka poukazuje skôr na zodpovednosť kresťana ísť voliť a súčasne sa zorientovať, premyslieť si, čo je pre mňa ako voliča dôležité, aké hodnoty, prípadne postoj zaujať, nedať sa znechutiť, zmanipulovať a podobne,“ uviedol salezián Peter Novák.
Autor príručky, katolícky farár Jozef Vadkerti, v nej kritizuje pasivitu občanov, nezáujem o veci verejné, no aj nacionalizmus, individualizmus či populizmus. Odporúča, aby voliči nehľadali „ideálnu stranu, ktorá by bola bez problémov akceptovateľná pre kresťana“, ale aby hľadali „dobro v rôznych stranách“. Napriek tomu však niektoré strany menuje konkrétne. KDH sa podľa neho napríklad nedokáže rozhodnúť, preto sa nevie vyprofilovať a „stráca istých aj hľadajúcich voličov“. O Obyčajných ľuďoch píše, že je medzi nimi množstvo „cenných osobností“. Upozorňuje tiež, že „prezident nemá byť predĺženou rukou niektorej politickej strany“.
Práve z takých náznakov sa dá podľa sociológa Miroslava Tížika vyčítať, akú stranu cirkev podporuje. „Je to podobné, ako keď pred dvoma rokmi biskupi v pastierskom liste apelovali na morálne hodnoty. Aj keď neuvedú konkrétne, koho voliť, dá sa to z toho vydedukovať. Ak napríklad odporúčajú nevoliť populizmus, je to namierené proti Smeru, ktorý médiá často opisujú ako populistický,“ vysvetlil Tížik. Cirkev by sa preto podľa neho do politiky ani volebnej kampane nemala zapájať, najmä ak sa Slovensko podľa ústavy neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. „Vo vyspelých krajinách sa cirkvi držia bokom,“ pripomenul politológ Miroslav Kusý.
Pred voľbami v roku 2010 katolícki biskupi napísali pastiersky list, no teraz vystupujú zdržanlivejšie. Sociológ Tížik si odstup cirkvi vysvetľuje zložitejšou politickou situáciou. „Keby teraz otvorene podporovali KDH, ktoré je tiež zapletené do škandálov, bolo by to pre cirkev kontraproduktívne a ťažko obhájiteľné,“ upozornil. Pastierske listy podľa neho plnili úlohu „udržiavacej kampane“, keď katolícka cirkev naznačovala svoje spojenie s kresťanskými demokratmi. „Nezískavali tým nových voličov, skôr si ich chceli udržať, pripomenúť im, aby šli voliť a správne sa rozhodli,“ zhrnul Tížik.
Pastierske listy k voľbám nechystajú ani diecézy. Väčšina z nich Pravde potvrdila, že o podobnom kroku neuvažuje. „Pán biskup nebude veriacich nijako oslovovať,“ uviedol napríklad kancelár Rožňavskej diecézy Martin Keruľ. „Zatiaľ nemáme úmysel zapájať sa,“ povedal aj spišský diecézny biskup Štefan Sečka. Nevylúčil však, že sa k voľbám vyjadria samotní kňazi, ktorí sa môžu slobodne rozhodnúť. Pred dvoma rokmi práve 12 dekanov Spišskej diecézy napísalo list, kde veriacich prosili, aby hlasovali za KDH, lebo je to údajne „jediná kresťanská strana“ na Slovensku. Svoj postoj obhajovali tým, že vystupujú ako súkromné osoby, ktoré majú právo prejaviť svoj názor.
Jedným z nich bol i súdny vikár diecézy a profesor kánonického práva Ján Duda. Na otázku Pravdy, či dekani zase neprídu s niečím podobným, odpovedal, že to nemôže potvrdiť ani vylúčiť. „Ešte som však nad tým neuvažoval, politická situácia je teraz dosť zložitá,“ poznamenal. Agitovanie v kostole Tížik považuje za nekalú podporu politických strán, podľa politológa Miroslava Kusého treba rozlišovať okolnosti. „Kňazi majú právo vyjadriť svoj názor v rámci nejakej diskusie, ale keď vystúpia, využívajúc svoju autoritu, tam už nie sú iba súkromnými osobami,“ porovnal.
Politickým vyhláseniam sa vyhýba i evanjelická cirkev, ktorá ani teraz nepripravuje nijaké usmernenie pre voličov. V cudzine sa však niektoré cirkvi do politiky miešajú. Českí biskupi pred niekoľkými rokmi napríklad vydali dokument Koho voliť – Dlh voči sebe alebo iným. Známy je tiež odpor španielskej cirkvi proti socialistickej vláde. Do politiky sa mieša i cirkev v Maďarsku, USA alebo v štátoch Latinskej Ameriky. V Poľsku to tak bolo ešte v 90. rokoch, dnes sú už kňazi apolitickí.