Venušu starú približne šesťtisíc rokov držal pokope len mráz. „V teple sa plastika rozdelila na dva väčšie kúsky a jeden menší,“ povedal objaviteľ, archeológ Róbert Malček. Práve tá menšia, okrúhla časť bola pre bádateľov kľúčová. Je to bruško, ktoré zreteľne naznačuje, že Venuša bola tehotná. Nič také sa na Slovensku dosiaľ nenašlo. Pre archeológa je to možno najväčší objav kariéry.
Prsty krehli od mínus piatich stupňov, všade záľaha snehu a zem tvrdá ako betón. Bolo devätnásteho januára, a tak dostala, podľa kalendára, meno Sára. Našli ju za Beladicami v časti Pustý chotár na zvláštnom mieste. O kus ďalej už ťahajú násypy pre novú rýchlostnú cestu. A starej dáme robili v jame spoločnosť zvyšky ľudskej lebky, viacero črepov, kamenné nástroje či sekera.
Bola to kultová alebo odpadová jama? Nálezca sa prikláňa k druhej, hoci nevábne znejúcej možnosti. „Spočiatku to bolo zrejme hlinisko, kde ľudia ťažili hlinu, neskôr tam asi hádzali odpad. Venuša na takéto miesto určite nepatrí, a tak zostáva záhadou, ako sa tam mohla dostať. Zaujímavý nález je však tá lebka. Ktovie, čo sa tam stalo,“ zauvažoval Malček.
Slovenské Venuše možno spočítať na dvoch rukách. Archeológovia síce našli aj niekoľko úlomkov, hlavu či ruku, ale celistvý objav má väčšiu hodnotu.
Každá je pritom iná. Venuše zo staršieho obdobia mali výraznejšie prsia, zadok a plnšie stehná. Sára patrí k mladším a je to viac atlétka. „Je to skoro abstrakcia. Prsia a zadok sú už len naznačené. Mne sa táto páči viac, blíži sa k modernému umeniu. A je jednoducho – taká pôvabná,“ prezrádza „zaľúbený“ archeológ.
Sára pochádza z mladšej kamennej doby a vyrobil ju niekto na sídlisku lengyelskej kultúry. Podľa odborníka Ivana Chebena to zrejme v tom čase nebol len páčivý predmet. Skôr niečo ako magický amulet. „Jej bruško symbolizuje rodinu, zachovanie rodu. V kamennej dobe malo materstvo veľký význam. Možno to však malo chrániť ženu pri pôrode, pred niečím zlým. Aby sa dieťa narodilo živé a zdravé.“
Foto: Andrej Barát
Soška má už za sebou konzervačnú kúru, jej tri časti zlepili dokopy a čaká ju ďalšie podrobné skúmanie a zakresľovanie. O niekoľko mesiacov by ju mohli vidieť návštevníci na pripravovanej výstave. Archeológovia ešte musia poriadne zhodnotiť aj nálezisko, aby vedeli bližšie určiť, či sa tam odohrávali nejaké rituály, alebo jednoducho zhorel čísi príbytok a soška v ňom uviazla.
Ľudia s lopatami a metličkami pracujú pod tlakom. Ich úsilie valcuje chladné počasie a navyše každú chvíľu sa chodia cestári pýtať, či môžu potiahnuť diaľnicu zas o čosi ďalej. Archeologický výskum je totiž predvoj rýchlostnej cesty R1, ktorá by mala už o rok spájať Nitru so Zvolenom. Termín tlačí, archeológovia robia aj v nečase, neraz pod stanom, sneh sa stápa a ich unimobunka začala plávať vo vode.
Aj napriek tomu sú šťastní. Je to šialene rýchla – a aj vďaka Sáre – perfektná historická žatva.
