„Je to taký mix toho, čo sme už počuli od iných politických strán. Tým sa vytráca identita SDKÚ ako ťahúňa reforiem,“ myslí si analytik Ján Baránek. Niektoré body programu, ako napríklad odklad splácania hypoték po narodení dieťaťa, či boj proti monopolom posilnením regulácie, vôbec nechápe. „Zaváňa mi to až takým ľavicovým populizmom,“ tvrdí.
Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliáš si myslí, že by bolo seriózne, aby SDKÚ dosahy svojich plánov podrobne vyčíslila. „Keď hovoria, kde chcú dávať, mali by povedať, odkiaľ chcú brať.“ K rýchlym peniazom zo zníženia korupcie a klientelizmu je skeptický. Sľubnejší je podľa neho ďalší z návrhov – určenie záväzných výdavkových stropov pri nakladaní s verejnými zdrojmi.
„Mám obavu, aby sa to neskončilo ako dvojnásobné platy,“ pripomenul Baránek najznámejší sľub, ktorým sa SDKÚ u voliča skompromitovala. Mikuláš Dzurinda pred voľbami v roku 1998 sľuboval dvojnásobný rast miezd, po ôsmich rokoch na čele kabinetu sa ospravedlnil.
Dnes jeho SDKÚ, rovnako ako kresťanskí demokrati pred štyrmi rokmi, hovorí o pevnej rodine a jej širokej podpore aj o pomoci chudobným a chorým. Berú tak svojim partnerom pojem kresťanskej solidarity. Volebná líderka SDKÚ, liberálna sociologička Iveta Radičová sa ku kresťanstvu obrátila priamo na sobotňajšej straníckej konferencii, keď svoje vystúpenie skončila slovami: „Pán Boh pomáhaj.“