„Problém vznikol, keď sme si z Úradu práce Bratislava I zákonne nárokovali čiastočnú úhradu prevádzkových nákladov za tretí štvrťrok,“ vysvetľuje predseda Asociácie Igor Kňazovický. Podmienkou získania sumy 3 100 eur bolo preukázať, že traja pracovníci dielne v danom období zo svojich miezd riadne zaplatili dane aj odvody do Sociálnej či zdravotnej poisťovne.
Združenie ich platí trvalými príkazmi a nedoplatok 6,71 eura vznikol v čase letných dovoleniek, keď boli výplaty mierne vyššie oproti normálu. „Okamžite po upozornení zo Sociálnej poisťovne sme dlh zaplatili. Lenže bolo to už dva dni po odoslaní žiadosti o refundáciu. Len preto ju úrad označil za neoprávnenú. Nepomohlo vysvetľovanie, doklad o zaplatení, nič. Voči oznámeniu úradu sa ani nemožno odvolať,“ hovorí Kňazovický.
Dielňu to položí na kolená. „Nemám z čoho vyplatiť decembrové mzdy a ani ďalšie dane a odvody. Opäť nám tak vzniknú dlhy a nebudeme môcť získať ani štátny príspevok za štvrtý kvartál,“ uvádza.
Zamestnanci dielne – takmer nevidomý právnik, ekonómka, ktorá je onkologickou pacientkou a aj sám Kňazovický, ktorý v nej bez zdravotného postihnutia pôsobí ako asistent – sa tak obávajú straty pracovného miesta. Ujmu však utrpia aj klienti Asociácie z celého Slovenska, ktorým trojica poskytuje bezplatné poradenstvo či pomáha formulovať žiadosti o finančné príspevky a zdravotné pomôcky. „Venujeme sa aj analýzam zákonov, pripomienkujeme legislatívne návrhy, ba prinášame aj vlastné projekty na podporu ľudí so zdravotným postihnutím. Naši pracovníci robia vysokokvalifikovanú prácu, často vo väčšom rozsahu a na vyššej úrovni ako zdraví občania,“ vymenúva Kňazovický.
Riaditeľka bratislavského úradu práce Ida Želinská síce problémy Asociácie chápe, no zdôrazňuje, že ako štátna úradníčka sa vždy musí držať v medziach zákona. „Výška dlžnej sumy pri prideľovaní štátnych peňazí nerozhoduje. Kto peniaze dostáva od štátu, musí mať v účtovníctve poriadok,“ hovorí. V danom prípade radí vyplatiť mzdy za december aj na úkor odsunutia platby za nájomné či za prevádzku internetu. „S týmito subjektmi sa dá dohodnúť na splátkovom kalendári, no so štátom nie,“ konštatuje.
Keď sa Asociácia s týmto problémom obrátila na vyšší orgán – Ústredie práce, dostala odpoveď, že po zaplatení dlhu zostávali do termínu podania žiadostí ešte tri dni, tak ju mohla podať znovu.
Na Slovensku podľa Kňazovického v súčasnosti funguje 5 876 subjektov poskytujúcich zamestnanie 10 783 zdravotne znevýhodneným. A skoro všetky bojujú s nedostatkom financií a hrozí v nich prepúšťanie. V krajine je navyše asi 230-tisíc postihnutých bez práce. „Zlá legislatíva, ktorá opakovane vyžaduje množstvo zbytočných byrokratických potvrdení, a slabá podpora zamestnávateľov zo strany štátu spôsobujú, že v prípade horšej ekonomickej situácie sú hendikepovaní prepúšťaní medzi prvými,“ tvrdí šéf Asociácie.
Okrem dielní sú chránené pracoviská podľa potreby aj priamo v bežných firmách, keďže každý zamestnávateľ má zo zákona povinnosť, aby zdravotne postihnutí tvorili aspoň 3,2 percenta všetkých zamestnancov. Podľa Kňazovického sa mnohí tejto povinnosti vyhýbajú tým, že radšej zaplatia pokutu.
„Problém nie je v tom, že by sa firmy zdráhali prijímať hendikepovaných, ale skôr v komunikácii s úradmi práce, ktorých referenti v žiadostiach o príspevky vyhľadávajú aj najmenšie chybičky, pretože zhora z Ústredia dostali príkaz šetriť,“ mieni Kňazovický. Pripomína, že len on sám musí každú podanú žiadosť doplniť o 17 „zbytočných“ príloh. „Firmy si rozmyslia, či zamestnajú ďalšieho človeka len na to, aby riešil tieto obštrukcie. Paradoxne tak práve úrady práce vyrábajú nových nezamestnaných, ktorí sa stávajú poberateľmi dávok a padajú na hranicu chudoby,“ uzavrel.