Jednotlivci i obce, ktoré chcú o tom informovať svojich obyvateľov, to môžu zistiť cez mapy, ktoré vypracoval Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v rámci projektu spolufinancovaného z EÚ o vplyve geologickej zložky životného prostredia na zdravie obyvateľov. Nesústredil sa pritom len na zber údajov o vplyve hornín z geologického podložia na zdravie ľudí, ale aj na kvalitu podzemných vôd a pôdy vo všetkých 2 900 slovenských obciach a mestách.
Slovensko je podľa týchto zistení akoby rozdelené na zdravší sever a zdravotne horší juh. Najmä v južnej časti sú zároveň oblasti, kde je priemerná dĺžka života ľudí vo viacerých obciach často o niekoľko rokov kratšia ako celoslovenský priemer a kde je výrazne vyšší výskyt rôznych ochorení vrátane srdcovo-cievnych a rakovinových. Týka sa to najmä regiónov s niekdajšou banskou ťažbou, ako je Spišsko-gemerské rudohorie a banskoštiavnická oblasť, kde je životné prostredie kontaminované škodlivými prvkami ako arzén, meď, ortuť či antimón, ale aj oblastí, kde prírodnému geologickému podložiu chýba dostatok pre zdravie dôležitých prvkov, ako je vápnik a horčík.
Podľa Stanislava Rapanta z geologického ústavu najväčším rizikom pre zdravie ľudí v bývalých banských oblastiach sú odkaliská, rôzne haldy a odpady z rúd. „Stávajú sa prípady, že ľudia ich využívajú pri úprave pozemkov pri svojich domoch alebo ich vozia do záhrad. Vtedy odporúčam, aby si ľudia doviezli radšej pôdu, ktorá nie je znečistená,“ hovorí Rapant.
Škodlivá však nemusí byť len pôda či voda kontaminovaná arzénom alebo ortuťou, ale napríklad aj prírodný rádioaktívny plyn radón. Väčšia časť Slovenska podľa mapy prognózy radónového rizika je v strednom rizikovom pásme, sú však miesta, kde geológovia odporúčajú stavebníkom dať si urobiť pred stavbou hĺbkový prieskum. Radón totiž môže prenikať cez pukliny domu dovnútra a škodlivý je najmä pri slabom vetraní vnútorných priestorov.
Podobne na celkovej mape znečistenia podzemných vôd sa prejavuje vplyv poľnohospodárskej výroby. Najväčšia koncentrácia kontaminovaných podzemných vôd je v oblastiach Podunajskej, Záhorskej i Východoslovenskej nížiny. Pre zaujímavosť limitné hodnoty dusičnanov stanovené nariadením vlády o kvalite vody boli prekročené v podzemných vodách v 764 obciach Slovenska. V oblastiach s niekdajšou ťažbou nerastných surovín zas vo vodách namerali nadlimitné hodnoty škodlivých prvkov. Nadlimitné hodnoty arzénu boli napríklad zistené v podzemných vodách v 40 obciach.
Vypracované mapy označujú ich autori za jedinečný projekt. Zosumarizované údaje totiž mapujú územie celej krajiny a vplyv niektorých environmentálnych prvkov na zdravie ľudí. Celkové mapy a tabuľky podľa jednotlivých obcí sa dajú nájsť na stránke www.geology.sk/geohealth. V rámci projektu by tiež mali spracovať návrh opatrení na zníženie nepriaznivého vplyvu geologického prostredia na zdravie ľudí.
Problémom zozbieraných údajov môže byť ich dlhšia časová platnosť, najmä ak sa predpokladá vplyv ďalšej poľnohospodárskej a priemyselnej činnosti na životné prostredie. Podľa Rapanta ich výsledky budú platiť aj o desiatky rokov. Pri geochemickom mapovaní sa vyhýbajú extrémnym zdrojom znečistenia. „Extrém necharakterizuje danú krajinu a väčšinou nemá dlhú časovú platnosť. Extrémne zdroje znečistenia sa hodnotia a monitorujú inak. Preto je časová platnosť našich výsledkov v desiatkach rokov. Ak by nebolo znečistenie vplyvom činnosti človeka, naše výsledky by mali prakticky neobmedzenú časovú platnosť,“ tvrdí Rapant.
Súhlasí však s tým, že pôdu, podzemnú vodu a riečne sedimenty treba pravidelne monitorovať. Ako dodal, na Slovensku sa celoštátny monitoring vôd robí väčšinou štyri razy ročne. „Analýzy sú drahé, preto sa väčšinou robia tri razy ročne len skrátené analýzy a raz ročne kompletná,“ dodáva. Riečne sedimenty sa podľa neho analyzujú raz ročne. Firmy podľa neho zároveň platia za monitoring prevádzok či skládok odpadov na stovkách miest Slovenska.
Štúdia o environmentálnych a zdravotných indikátoroch ústavu však zároveň hovorí, že v budúcnosti sa bude treba viac zaoberať kontaminovanými územiami a zhodnotiť ich samostatne, najmä z hľadiska obsahu možných škodlivých látok.
Greenpeace: Lepšie sa nájdu zdroje znečistenia
Zostavenie kompletnej geochemickej mapy Slovenska z hľadiska vplyvu toxických látok na zdravie ľudí víta aj hovorkyňa Greenpeace. ,,Na Slovensku neexistuje pravidelné kompletné monitorovanie jednotlivých zložiek životného prostredia a je veľmi dobré, že sa urobilo zmapovanie Slovenska aspoň z hľadiska geologickej zložky," hovorí Lucia Szabová. Vytvorenie kompletnej mapy môže podľa nej pomôcť vo viacerých oblastiach. ,,Veľa ráz vieme o tom, že tie miesta existujú, ale keďže to nie je zmonitorované, nevieme, čo všetko odkiaľ uniká a kadiaľ. Práve tým, že zmapovali to, kde a aké nebezpečné látky sa nachádzajú, sa môžu lepšie vyhľadať zdroje znečistenia a lepšie sa môžu nastaviť priority v tom, kde treba začať čistiť najskôr," vysvetľuje. Zároveň sa tak určia oblasti, ktoré treba sledovať viac. Pravidelný monitoring sa však podľa nej nerobí dostatočne. ,,Takéto údaje nebývajú pravidelne. A ak sa objaví väčší zdroj znečistenia, nik do dôsledkov nesleduje, ako a kam sa znečistenie šíri," dodáva. Problém je aj v tom, že inštitúcie, ktoré majú monitoring robiť, nemajú na to dostatok financií.