Iba 28 percent Slovákov a 26 percent Čechov pociťuje záujem o politiku. V ČR sa oproti roku 1994 výrazne zvýšil podiel ľudí, ktorí pociťujú politickú dezorientáciu (z 57 na 71 percent). V SR tento podiel stúpol zo 61 na 62 percent. V súčasnosti má iba 29 percent Čechov pocit, že rozumie politickému dianiu vo svojej krajine, kým na Slovensku je takýchto ľudí 37 percent.
„V obidvoch republikách panuje a prevažuje dosť veľká zdržanlivosť vo verejnom vyjadrovaní svojich politických názorov,“ uviedla ďalej analytička IVO Zora Bútorová.
S nepríťažlivou tvárou politikov súvisí aj imidž politikov v očiach verejnosti. „Rozdiely oproti obdobiu 1994 sú malé, ale predsa sa tam len prejavujú určité také protichodné tendencie, ktoré spočívajú v náraste kritického hodnotenia v Českej republike voči politikom a naopak v určitom oslabení kriticizmu na Slovensku,“ poznamenala Bútorová. Až 85 občanov na Slovensku a 89 percent v Čechách sa zhodlo, že politici sa nezaujímajú o názory obyčajných ľudí. Názor, že väčšina politikov koná nezištne a morálne odmietlo 78 percent Slovákov a 84 Čechov.
Výrazná väčšina občanov v oboch štátoch pociťuje nedôveru aj voči politickým stranám. V roku 2004 bol pomer dôverujúcich a nedôverujúcich politickým stranám na Slovensku 16:80 percent a v ČR 21:79 percent. Za posledných desať rokov tiež klesol záujem občanov o členstvo a prácu v politických stranách. Vlani aktuálne členstvo v politickej strane uviedlo šesť percent českej populácie a päť percent slovenského obyvateľstva, kým v roku 1994 ich bolo 12 percent, prípadne osem. Poklesla tiež celková participácia občanov na veciach verejných, pričom Česi boli v uplynulých rokoch aktívnejšími občanmi ako Slováci.
Prevažuje ďalej nedôvera vo vrcholové politické inštitúcie. Parlamentu na Slovensku nedôveruje 66 percent občanov, v Čechách 69 percent populácie. Vláde zase neverí 69 percent Slovákov a 70 percent Čechov. Naopak, 56 percent obyvateľov SR a 70 percent občanov ČR dôveruje miestnemu zastupiteľstvu.
V oboch krajinách sa rozšíril okruh občanov, ktorí veria, že ich hlas v parlamentných voľbách zaváži (v SR z 37 na 43 percent, v ČR zo 41 na 44 percent). Ešte vždy však v oboch štátoch prevažujú skeptici. Na druhej strane väčšina občanov verí v silu svojho hlasu v komunálnych voľbách – 57 percent Slovákov a 60 percent Čechov. Paradoxom je, že napriek vyššej skepse občanov k parlamentným voľbám je účasť v národných voľbách dlhodobo vyššia ako vo voľbách komunálnych.