Ak oravskými obcami dosiaľ prechádzalo okolo stotisíc kamiónov ročne, po uzavretí tatranského priechodu ich bude ešte o takmer polovicu, presne o 40-tisíc, viac.
Oravčania si to nevedia predstaviť. Na to, že ich cesty nie sú na medzinárodnú tranzitnú prepravu stavané, upozorňujú už roky. ,,Nedajú nám žiť," konštatoval Milan Kurčinka, starosta Dlhej nad Oravou. Kamióny narúšajú statiku domov, sú príčinou častých dopravných nehôd, znečisťujú tiež životné prostredie.
,,K nákladiakom, ktoré denne prefrčia našimi obcami treba ešte pripočítať stovky osobných áut a desiatky autobusov smerujúcich a vracajúcich sa z poľských trhov. Jeden takýto autobus nám pred dvomi rokmi usmrtil priamo na chodníku ženu, matku štyroch detí," povedala Emília Franeková, starostka Hornej Lehoty.
Rovný úsek cesty v Dubovej zasa využívajú autá na predbiehanie. Jej starosta Ladislav Tomáň konštatoval: ,,Ak sem príde kamiónov ešte viac, naši ľudia nebudú môcť prejsť z jednej strany cesty na druhú." Pripravované uzavretie hraničného priechodu v Tatranskej Javorine zamestnáva predstaviteľov všetkých deviatich obcí a miest od Trstenej až po Oravský Podzámok. Časť z nich je za zablokovanie cesty. ,,Ešte predtým sa o tom chceme poradiť s právnikmi," dodal Kurčinka.
Podľa Daniela Škerdu, vedúceho odboru dopravy Žilinského samosprávneho kraja, sa z plánovaných obchvatov oravských obcí nezačal stavať ani jeden. Najskôr neboli peniaze, potom sa našli ich odporcovia priamo medzi Oravčanmi. Situáciu by pomohol vyriešiť nový slovensko-poľský hraničný priechod v Skalitom na Kysuciach. Ten však nebude dokončený skôr ako o päť rokov. Najschodnejším, hoci len čiastočným riešením je zavedenie kombinovanej dopravy, o ktorom rokujú so Železnicami SR.
Podľa Jaroslava Greguša, zástupcu prednostu Krajského úradu dopravy a pozemných komunikácií v Prešove, hraničný priechod v Tatranskej Javorine uzatvoria pre kamióny pravdepodobne v polovici augusta. Obce Belianskych Tatier za to bojovali už roky. ,,Navyše nám to ukladá aj uznesenie vlády," dodal.