Tatry sa budú spamätávať desaťročia

Kalamitu vo Vysokých Tatrách môžeme považovať za najväčšiu ekologickú katastrofu na Slovensku za posledných sto rokov, vyhlásil minister životného prostredia László Miklós. "Keď si predstavíme, že tam 70 rokov nebudeme vidieť taký les, o aký sme prišli, tak to je niečo strašné," uviedol minister.Silný vietor, ktorý v piatok fúkal na Slovensku, spôsobil obrovské škody najmä v Tatrách a premenil ich na mesačnú krajinu.

22.11.2004 07:21
debata

"Klimatické vplyvy Vysokých Tatier sa zrejme úplne zmenia, ale akým spôsobom, ťažko teraz odhadnúť,“ objasnil následky veternej kalamity Miklós. Až keď sa ukončia záchranné a zabezpečovacie práce, tak sa rezort životného prostredia bude venovať aj dopadu kalamity na celú prírodu.

Na obnovu lesa bude podľa ministra určite potrebný ľudský zásah. "Budeme sa snažiť, aby ten les už nebol monokultúrny, ale aby tam boli zmiešané lesy,“ doplnil minister. Vážnym problémom bude likvidácia škodcov, ktorí sa rozmnožia. Celoplošná aplikácia chemikálií bude takisto nebezpečná, pretože to môže ohroziť vodné zdroje. “Je tu toľko roboty, ktorú si v tomto momente ani neuvedomujeme,“ povedal minister. Náklady, ktoré si vyžiada obnova lesa, minister ani nedokáže odhadnúť.

Obnovou zničeného lesa dôjde k zmene charakteru Tatranského národného parku(TANAP). Pozitívom v súčasnej situácii podľa Miklósa je to, že nad kalamitnou zónou zostali prirodzené lesy stáť. Ide o porasty pod hornou hranicou lesa, v najprísnejšej zóne ochrany. "Máme určité šťastie v nešťastí, že tie originálne ekosystémy Tatier sa snáď zachovali,“ povedal. Katastrofa vo Vysokých Tatrách nie je podľa Miklósa v žiadnom prípade príležitosťou na to, aby sa riešili kompetenčné spory medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva, "a ani to nechceme zneužiť“.

Tatrám majú pomôcť aj nezamestnaní

Vysokým Tatrám majú pomôcť aj nezamestnaní. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník nariadil ich aktivizáciu, aby mohli pomôcť pri odstraňovaní následkov piatkovej ničivej víchrice. Úrad práce v Poprade informoval, že pripravených je okolo jeden tisíc ľudí. Ministerstvo v prípade potreby zabezpečí aj prepravu z iných okresov, povedal hovorca rezortu Martin Danko. Úrad podľa neho má peniaze, aby mohol zaplatiť nezamestnaným aktivačný príspevok.

O pomoc pri odstraňovaní polámaných stromov a ďalších prácach môžu požiadať krízové štáby, samospráva alebo mimovládne organizácie. Danko dodal, že samotná riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade je členkou krízového štábu. Príkaz na aktiváciu dal Kaník po dnešnom mimoriadnom rokovaní vlády o piatkovej víchrici.

Tatranská osada Vyšné Hágy bola asi 48 hodín odrezaná od sveta. "Situácia začína byť kritická,“ uviedol v nedeľu ráno riaditeľ Ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Ivan Solovič. Víchrica sa prehnala aj areálom ústavu. Hospodárske budovy sú zavalené popadanými stromami. V liečebnom ústave sa rapídne míňajú potraviny, pečivo už nie je "pečieme buchty a lokše,“ povedal Solovič.

V ústave sa nachádza 251 pacientov. Väčšina zamestnancov je v práci už viac ako 48 hodín. Naposledy sa menili služby v piatok ráno. Sprístupnenie Vyšných Hágov bolo prioritou záchranárov.

Od Tatranskej Polianky smerom na Vyšné Hágy sa museli záchranári doslova prepíliť  cez 3,5 km popadaných stromov, ktoré tvorili šesť metrov vysokú hradbu. Záchranári sa ponáhľali aj kvôli pacientovi, ktorý sa potreboval do nedele do 14:00 h dostať na dialýzu.

Situácia vo Vysokých Tatrách je aj na programe vlády. Premiér Mikuláš Dzurinda sa zúčastní na rokovaní krízového štábu v Poprade.

----------------------

SITUÁCIA CEZ VÍKEND

Tatranské cesty sú pre záchranárov a pre miestnych

Cesty vo vysokých Tatrách stále nie sú prístupné pre verejnosť. Záchranárom sa podarilo cesty sprejazdniť len v jednom jazdnom pruhu. Vstup do Tatier majú povolený len zásobovacie a záchranné vozidlá a obyvatelia žijúci a pracujúci v Tatrách. Úplne neprejazdné sú miestne komunikácie a väčšina chodníkov v tatranských osadách, ktoré stále čakajú na odstránenie následkov kalamity. Odrezané od sveta sú aj vysokohorské chaty. Tie však podľa riaditeľa Horskej záchrannej služby Jozefa Janigu neboli kalamitou zasiahnuté. Na chatách sa nachádzajú aj turisti, problémy so zásobami však zatiaľ nemajú, lebo chaty sú na podobné situácie pripravené.

Minister zakázal vstup do lesa

Situácia na Slovensku po piatkovej víchrici je mimoriadna, vyhlásil na tlačovej besede v Tatranskej Lomnici minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Mimo Vysokých Tatier je situácia vážna aj na Horehroní a na Orave, zasiahnuté je však celé územie Slovenskej republiky. Podľa predbežných odhadov pracovníkov Štátnych lesov TANAP-u a Lesov SR škody predstavujú okolo 2,5 mil. kubíkov ihličnatého dreva, čo predstavuje 90 percent ročnej ťažby Slovenska v tomto sortimente.

Z tohto dôvodu minister pôdohospodárstva s okamžitou platnosťou zastavil všetky plánované ťažby ihličnatého dreva na celom území Slovenska. "Mimoriadna situácia si vyžaduje takéto mimoriadne opatrenie,“ uviedol minister.

Minister zároveň s okamžitou platnosťou zakazuje vstup občanov do lesa s výnimkou osôb vykonávajúcich lesné práce. Minister Simon nariadil obvodným a krajským lesným úradom zabezpečiť toto rozhodnutie na celom území Slovenska a udelil generálny súhlas na vstup a ťažbu v okrajových pásmach pre účely uvoľnenia komunikácií, elektrických sietí a železníc.

Ministerstvo podľa Zs. Simona celú situáciu pozorne sledovalo už od piatkového popoludnia. Rozsah škôd a náklady na odstránenie a revitalizáciu celého územia bude podľa neho trvať niekoľko rokov, možno až desať rokov. Pod Tatrami je podľa ministra skutočne mesačná krajina a z tohto hľadiska akékoľvek špekulovanie o akýchsi zónach z pohľadu ochrany prírody je absolútne zbytočné – „pretože žiadne zóny, ochranné pásma, týmto momentom neexistujú,“ uviedol Zs. Simon.

Žena čakala na pomoc 15 hodín

Slovom zúfalý charakterizoval v sobotu pohľad na vyčíňanie víchrice vo Vysokých Tatrách primátor mesta Ján Mokoš. Situáciu označil za kritickú. V Dolnom Smokovci nefunguje kúrenie, netečie voda, ľuďom treba zabezpečiť základné potreby.

„Našou prvoradou úlohou je vytvoriť podmienky pre zásobovanie,“ zdôraznil primátor. Vietor si vyžiadal aj ľudskú obeť. Zraneniam podľahol cestujúci z auta, na ktoré v Hornom Smokovci padol strom. Niekoľko ľudí je nezvestných. „Predpokladám, že strávili najhoršie hodiny v bezpečí. Asi desať ľudí prenocovalo v Tatranských Zruboch, ďalších desať vo farskom centre a osem v priestoroch polikliniky v Smokovci,“ uviedol Mokoš.

Pätnásť hodín strávila v aute zablokovanom vývratmi na ceste medzi Vyšnými Hágmi a Štôlou 52-ročná žena z Tatranskej Štrby. Dostať sa z nedobrovoľného väzenia jej pomohli členovia Leteckej záchrannej služby  Air Transport Europe  z Popradu. Pomocou navijáka vytiahli ženu na palubu vrtuľníka a previezli na popradské letisko, kde ju ošetrili a dali jej horúci čaj. Podľa hovorcu služby Pavla Svetoňa bola mierne podchladená. Dodal, že vrtuľník skoro ráno zabezpečoval aj monitoring situácie od Podbanského po Starý Smokovec.

Pomoc zo vzduchu mala aj inú podobu. Napríklad lesníkom, ktorí sú odrezaní od sveta na Troch studničkách, dopravili potraviny, vodu a čaj pomocou vrtuľníka.

Hasiči spoločne s členmi Horskej záchrannej služby ráno kliesnili cestu k uviaznutým autám. Niesli ľuďom deky a teplé nápoje. „Osádke auta, ktoré uviazlo od piatkového popoludnia na ceste medzi Štôlou a Vyšnými Hágmi, musíme dopraviť aj benzín. Je v ňom pacientka, ktorá potrebuje pomoc,“ uviedol riaditeľ popradských záchranárov Ondrej Šproch. Oddych potrebujú aj samotní hasiči. Niektorých v noci vystriedali, ale aj ďalšie skupiny sú v službe už dvanásť hodín.

Českého turistu našli mŕtveho

Telo 27-ročného českého turistu, ktorý sa v piatok stratil v masíve Nízkych Tatier, našli v sobotu pred­poludním členovia Horskej záchrannej služby  z oblastného strediska Tále v Kunštovej doline. Za pomoci zdravotníkov ho dopravia do nemocnice v Brezne. Príčina jeho smrti nie je známa, určia ju pri pitve.

Člen horskej služby Dušan Stančík nevylúčil, že Čech mohol zomrieť na následky zranení, ktoré utrpel po tom, ako sa pošmykol a spadol z chodníka. Príčinou jeho pádu však mohol byť aj silný nárazový vietor, ktorý turistu z chodníka „zhodil“.

Český turista sa napriek veľmi nepriaznivému počasiu vybral v piatok popoludní s dvoma kolegami z Čertovice na Štefánikovu chatu, ktorá sa nachádza na hlavnom hrebení Nízkych Tatier. Cestou zablúdili a kým dvom z nich sa asi hodinu pred polnocou podarilo zísť do Mýta pod Ďumbierom, on zostal v horách.

Od piatku večera do jednej hodiny po polnoci po nezvestnom mužovi pátralo 15 členov horskej služby. Po krátkom oddychu na základni v pátracej akcii od piatej hodiny ráno pokračovalo dvanásť záchranárov. Na pomoc im v sobotu prišla aj osádka vrtuľníka z letky Ministerstva vnútra SR, avšak kvôli veľmi nepriaznivému počasiu sa do pátrania nezapojila. Počasie na hrebení Nízkych Tatier, ktorý bol v opare, bolo totiž veľmi nepriaznivé a viditeľnosť bola maximálne do 200 až 300 metrov.

Ešte vo večerných hodinách pátrala horská služba v Nízkych Tatrách aj po skupine turistov, ktorí údajne mali pre zlé počasie problémy s orientáciou. Táto informácia sa však nepotvrdila, išlo o planý poplach.

Záchranári sa dostali k deťom v liečebni

V Šrobárovom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb zostalo v piatok v noci uväznených približne 110 detí a 20 zamestnancov. Deti sa pre istotu schovali v suterénnych priestoroch. Míňali sa im zásoby nafty na kúrenie, ešte v noci sa k nim však dostali záchranári.

Víchrica strhla z liečebného ústavu strechu a porozbíjala okná. Nový objekt, ktorý sa mal v januári otvárať, je čiastočne zničený, parkové a sadové úpravy už nie sú, informoval Miroslav Škvarek, hospodársko-technický námestník ústavu. Škody len na liečebnom ústave odhadol na približne 16 mil. Sk.

To čo sa v Tatrách odohralo komentoval slovami: „Viem si naživo predstaviť ako to vyzerá, keď vybuchne atómová bomba. Pred očami sa mi zmenil Dolný Smokovec v mesačnú krajinu, bolo to strašné.“

Stromy padali ako zápalky

P. Krajčiová, recepčná z hotela Bellevue na úpätí Slavkovského štítu si nepamätá také počasie. „Stromy padali ako zápalky,“ povedala. V hoteli vypadol prúd. Dvanásť zamestnancov a hostia zostali odrezaní od sveta, svietili si sviečkami.

Vietor poškodil budovu – odniesol strechu kuchyne a povybíjal okná na banketovej sále. V hoteli Bellevue čakali maďarský autobus, uviazol niekde pri Hágoch. Robotníci, ktorí pracovali neďaleko, preliezali cez popadané stromy a viacerí sa zranili, informovala server Pravda.sk recepčná hotela.

Kvôli víchrici zahynul prvý človek, v Hornom Smokovci spadol na auto strom. Jedného človeka zabil, ďalšie dve osoby zranil. Záchranné akcie komplikujú vyvrátené stromy, ktoré na mnohých miestach zatarasili cestné komunikácie. Vysoké Tatry zostali bez elektrickej energie, tá čiastočne začala fungovať až ráno.

Na Chopku namerali vetru 173 km/h

Kalamitu vo Vysokých Tatrách má na svedomí studený front, ktorý v piatok popoludní prechádzal tatranskou oblasťou, za ktorým vpadol od severozápadu studený vzduch, sprevádzaný zrážkami, ale najmä silným vetrom. Vietor dosiahol v Poprade v nárazoch rýchlosť 123 km/h, čo už je sila orkánu. Na Lomnickom štíte namerali meteorológovia až 166 km/h. Najsilnejší vietor fúkal na Chopku, kde meteorológovia namerali 173 km/h, informoval vedúci meteorologickej stanice Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu na popradskom letisku Pavel Záhoranský. Takéto silné vetry s následnými veľkými škodami na majetku a lesných porastoch však nie sú podľa P. Záhoranského pod Tatrami na jeseň, ale i na jar ničím výnimočným. „Bývajú tu v určitých rokoch takmer pravidelne,“ dodal P. Záhoranský. V roku 1964 dosiahli nárazy vetra rýchlosť 138 km/h a v roku 1971 až 155 km/h.

V Tatrách zmizla časť lesa

Víchrica spôsobila vo Vysokých Tatrách už podľa prvých odhadov obrovské škody. Podľa riaditeľa Horskej záchrannej služby Jozefa Janigu „v Tatrách zmizla časť lesa.“ Jeho slová potvrdzuje aj riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku Peter Líška, ktorý pre popadané stromy uviazol v poľskom Zakopanom a nemôže sa dostať na Slovensko. „Kalamita postihla les od Podbanského po Tatranskú Kotlinu, takúto kalamitu sme tu nemali možno od roku 1936,“ uviedol Líška. O škodách je v súčasnosti ťažké hovoriť, pretože treba počkať, až sa situácia upokojí. Momentálne sa podľa neho ani nedá ísť von.

Jozefa Kováča zo Štátnych lesov TANAP-u zasiahla kalamita na ceste domov do Tatranskej Lomnice. „Stromy mi padali doslova pred auto,“ uviedol J. Kováč. Mesto Vysoké Tatry je podľa neho prakticky odrezané od sveta. Vietor narobil obrovské škody. „Všetky staršie stromy v Tatranskej Lomnici ležia na zemi,“ doplnil Kováč. Stromy zavalili viacero áut a domov. „Je to o život,“ dodal J. Kováč.

V Nízkych Tatrách sa skupina turistov vybrala napriek upozorneniam z Čertovice na Štefánikovu chatu. Turisti nie sú zranení, ale stratili orientáciu a nemôžu pre vietor pokračovať v trase ani zostúpiť.

debata chyba