Mimoriadne rozsiahla kalamita sa vyskytla už v roku 1996. Silný vietor vtedy vyvrátil na Horehroní okolo 1,8 milióna kubických metrov drevnej hmoty a zničil prevažne smrekový les na ploche 1 200 hektárov.
„Aj teraz v Tatrách zasiahla víchrica najmä neprirodzene homogénne smrekové lesy, ktoré sú v pôde slabšie zakotvené ako zmiešané porasty,“ upozorňuje známy odborník na ochranu lesných spoločenstiev Július Burkovský. Podľa neho treba na to pamätať pri obnove zničeného lesa.
Smrekové monokultúry sú najrizikovejším spoločenstvom v našich lesoch aj podľa klimatológov, ktorí na to prvýkrát upozornili slovenskú vládu už v roku 1995 v súvislosti s otepľovaním atmosféry. „Sú veľmi rizikové najmä vo vyšších nadmorských výškach, čo potvrdila aj najnovšia pohroma v Tatrách,“ zdôrazňuje Ivan Lapin z Univerzity Komenského.
V roku 1999 však silný vietor spôsobil veľké škody aj v prevažne listnatých lesoch na strednom a severozápadnom Slovensku. Po víchrici tam zostalo v polomoch takmer 1 milión kubických metrov. „Najmä lesy v severozápadnej časti Slovenska sú značne poškodené priemyselnými splodinami a pri celkovo teplejšej a suchšej klíme sú náchylnejšie aj na rôzne choroby,“ uvádzalo sa v správe Národného klimatického programu z roku 1997.
Burkovský považuje za najdôležitejšie poučiť sa z doterajších veľkých kalamít, myslieť viac na ekológiu lesa, nielen na jeho ekonomiku. „Napríklad smrek je drevina s rýchlymi prírastkami, je však málo odolná, preto by mala mať aj tomu primerané zastúpenie v spoločenstve drevín.“
Aj podľa klimatológov teba premyslieť nový systém obhospodarovania lesov a už teraz zakladať také spoločenstvá stromov, ktoré budú vhodnejšie pre meniacu sa klímu na Slovensku.