Z 1140 žiadostí bolo podľa Rady pre odškodnenie 350 oprávnených, 400 odmietli pre nedostatočné dôkazy alebo formálne nedostatky. Ostatní žiadatelia čakajú na rozhodnutie.
Väčšina žiadateľov pochádza zo Spojených štátov, na druhom mieste, čo sa týka počtu, sú ľudia z Izraela.
„Len v málo prípadoch ide o pôvodných vlastníkov, pretože tí už nežijú,“ povedal riaditeľ kancelárie Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Jozef Weiss, podľa ktorého je najväčším problémom dokazovanie oprávnenosti nároku na odškodnenie.
Žiadosti posudzuje Rada pre odškodnenie, ktorú tvoria štyria zástupcovia slovenského zväzu židovských náboženských obcí a traja zástupcovia vlády. Rada posudzuje oprávnenosť odškodnenia napríklad podľa súpisu židovského majetku, ktorý sa robil počas druhej svetovej vojny a podľa informácii z katastrálneho úradu. Podľa Weissa majú byť prvé peniaze rozoslané budúci týždeň.
Vzhľadom k obmedzenému balíku finančných prostriedkov sa odškodnenie pohybuje od 36-tisíc do 1 072 000 korún.
„My sme nedostali odškodnenie za konkrétny nehnuteľný majetok, ale za majetok všeobecne,“ vysvetlil Weiss. Židovskí občania platili počas vojny zvláštne dávky za majetok, na štát prešli ich bankové vklady alebo výnosy z dražby ich majetku.
Vláda rozhodla v roku 2002 o odškodnení vo výške 850 miliónov korún. Na symbolické odškodnenie za nehnuteľný majetok pôjde približne jedna tretina tejto čiastky.